v závislosti od miery inflácie. Aj keď bol doterajší veľkorysý systém už dlhé roky pokladaný za finančne neudržateľný, nebola dlhoročná koalícia kresťanských demokratov (CDU/CSU) a liberálov (FDP) schopná ho reformovať. Dôvod je celkom jednoduchý: dôchodcovia, zvyknutí od vytvorenia Spolkovej republiky v roku 1949 na neadekvátne rýchly rast dôchodkov, by prípadné reformy "odmenili" vo voľbách masívnym odchodom do opozičného tábora. Ekologická daň, zvýšená v dvoch etapách v apríli a júli 1999, ktorá má za cieľ dofinancovať straty vzniknuté znížením dane z príjmu, je z pohľadu červeno-zelenej (SPD a Zelení) koalície len ťažko zdôvodniteľná bez potrebných škrtov v systéme dôchodkov.
Ku kritikom z tábora spolkových krajín patrí okrem tých s opozičnou vládou aj Sársko, kde je pri moci sociálnodemokratická vláda. Okrem iného kritizujú západné časti Nemecka vynechanie východonemeckých krajín z reformných plánov na najbližšie dva roky. Tŕňom v oku sú tamojšie v priemere vyššie dôchodky, spôsobené najmä výrazne vyšším podielom pracujúcich žien v obyvateľstve v bývalej NDR.
Zákonný dôchodok je v Nemecku silnou politickou zbraňou: na západe sa pokladá za odškodnenie za dve hyperinflácie medzi svetovými vojnami a za náhradu príležitosti pracovať aj v dôchodkovom veku, na východe je odškodnením za 40 rokov socializmu. Nariekanie dôchodcov nad stratou neprimeraných výhod je však čistým klamstvom. Len malý zlomok z nich sa v starobe musí spoľahnúť výlučne na dôchodok. Starší Nemci majú v nehnuteľnom a hnuteľnom majetku uložené bilióny mariek a nemajú o nič nižší životný štandard ako za aktívneho života.
A mladí? Aktívne pracujúci občania síce platia do štátnej pokladnice, ale ich príspevky idú priamo na podporu dôchodcov. Oni samotní majú primálo detí, ktoré by udržali terajší systém v chode. V poslednej tretine vlastného života nedostanú na dôchodku vyplatené ani len to, čo predtým zaplatili vo forme dane.
Problém dôchodkov je založený na klamlivom dojme, že systém ich zabezpečenia funguje nezávisle od rastu ekonomiky a obyvateľstva. Dnešný nemecký systém je pozostatok povojnového vývoja Nemecka s neexistujúcou nezamestnanosťou, rýchlo rastúcou populáciou a prebytkom financií. Toto Nemecko už dávno neexistuje. Jediným východiskom je zníženie úrovne dôchodkov a motivácia šetriť vo forme dôchodkových fondov. Niektorá koalícia bude musieť v konečnom dôsledku obetovať volebný úspech a zabezpečiť prežitie systému verejných financií. Otázkou zostáva, či sociálni demokrati na to nájdu dostatok vôle.
RICHARD MENCZER
(Autor je politológ, doktorand na Slobodnej univerzite Berlín)
