i sympózia upriamiť pozornosť Krakova a jeho primátora na Divadlo Cricot 2 a špeciálne na Divadlo smrti. Mesto síce usporiadalo tri výstavy Kantorovho výtvarného diela, ale viac sa svojím slávnym divadelníkom nemienilo zaoberať. A divadlu hrozí zánik. Mesto Krakov sa totiž o Kantorovo nekonformné dielo, jeho životný postoj či umelecký svetonázor veľmi nezaujíma. Kantor bol nepohodlný komunizmu a rovnako nepohodlný je aj novej demokracii, ktorá pred nezávislosťou dáva prednosť katolíckej bigotnosti. Tadeusz Kantor (zomrel v roku 1990) bol autorom slávnej Mŕtvej triedy a ďalších štyroch autorských inscenácií z obdobia Divadla smrti. Práve tie mu otvorili dvere do celého sveta. Priniesli totiž nový výtvarný prvok, archetyp i alter ego prostredníctvom manekýna. Manekýn - nadbábka - je akýsi symbol a metafora nového jazyka a divadla. Kantor využil všetko, čo ponúka avantgarda. A jeho rituálové minimalistické divadlo bolo divadlom s jednou z najbohatších obrazností. V Československu bolo toto divadlo iba jediný raz, a to až po Kantorovej smrti vďaka Petrovi Scherhauferovi a Petrovi Oslzlému. Dnes sa s ním študenti divadelného umenia stretávajú len v štúdiách, monografiách či na videozáznamoch. Na jeseň príde do Bratislavy riaditeľ krakovskej Cricotéky a Kantorov monografista Plesniarowicz a v jeho osobe aspoň stopa živého Kantora.

ZUZANA BAKOŠOVÁ- HLAVENKOVÁ

(Autorka je teatrologička)