Prózou Dobrý deň, smútok si v roku 1954 vtedy devätnásťročná Franćoise Saganová (vlastným menom Quoirezová) založila svoju svetovú popularitu. Na konci päťdesiatych a na začiatku šesťdesiatych rokov u nás vyšli jej ďalšie knihy: Jeden úsmev, Za mesiac, za rok a Máte rada Brahmsa. Všetky boli variáciami debutu: boli to ľúbostné príbehy francúzskych stredných vrstiev, atraktívne načrtnuté. Vystihovali dobové pocity ľahkovážnosti a fatálnosti. Svet tancoval na hroboch druhej svetovej vojny, za sprievodu čerstvej skúsenosti s atómovou bombou a reálnou možnosťou všeobecného zániku. V šesťdesiatych rokoch sa ešte preložili tri Saganovej divadelné hry, ďalší prozaický zväzok sa objavil až v roku 1987 (titul Hodvábne oči ponúkol šesť poviedok a román …ako pes). V deväťdesiatych rokov sa Saganová v našich edičných plánoch stala častejším hosťom - vyšli knihy Moje najkrajšie spomienky, Hodvábne puto, Šamáda, Sarah Bernhardtová a Nezničiteľný smiech, ale ohlas kritiky a zákazníkov kníhkupectiev bol nanajvýš zdvorilostný. Niekdajšia dráždivosť vyprchala, zostala iba mondénnosť. Eduard Hodoušek v roku 1994 v doslove k Šamáde Saganovej umeleckú stagnáciu nepopieral, aj keď "autorkine diela vždy mali solídnu literárnu úroveň". Nad románom Zrkadlo, ktorého originál vyšiel v roku 1996, však možno o solídnosti vážne pochybovať. Všetko je saganovské. Je tu Paríž, jeho bulváry, reštaurácie, spoločenský život. Je tu ľúbostný trojuholník: intelektuáli Franćois Rosser a Sybil Delseyová sa pretĺkajú s istou hrdosťou, neberú najstupídnejšie kšefty, ale upravujú pre divadlá hry a spolupracujú s redakciami. Medzi nich sa votrie bohatá vdova Mouna Vogelová, koketujúca s možnosťou uviesť v divadle, ktoré spolufinancuje, hru mladého, predčasne zosnulého českého autora (meno neuvádza), ktorú Franćois a Sybil upravujú. Je tu ona saganovská vratkosť vzťahov. A je tu tiež autorský pokus o nekonformnosť, o nesúhlas s atmosférou deväťdesiatych rokov, s diktátom zábavnosti, s "ohlupujúcou vševládou televízie". Ale to všetko sa deklaruje povrchným, bezzubým a smiešnym moralizovaním.
Titulný motív zrkadiel, v ktorých hrdinovia zazrú svoje druhé tváre, autorka nedoviedla ďalej ako k zaujímavej dekorácii. To isté možno povedať o českom motíve či úvahách o slovanskej zádumčivosti a o jej "nepoužiteľnosti" v netrpezlivom Paríži. Za názornú ukážku utáranosti Zrkadla môžu poslúžiť trebárs tieto vety: "Vďaka náhode, ktorá veci buď uľahčuje, alebo zaplieta, mala byť Sybil 17. tohto mesiaca v Mníchove kvôli nejakému baletnému predstaveniu. Súčasne tam mala urobiť rozhovor s Daldom Monteranom, novým mužským zázrakom Boľšovo teatra. Ešte navyše to bol skutočne pekný chlap, čo dodávalo jeho osobe akúsi takmer diabolskú auru, doba bola dosť zamotaná na to, aby heterosexuálna orientácia šokovala verejnosť." Svoju daň si samozrejme vyberá zlá redakcia prekladu, ale pasáže o náhode či o sexuálnej orientácii baleťákov - a takýmito "pravdami" je kniha pretkaná celá - ťahajú román do kategórie "čtiva". Je teda úplne v poriadku, že túto knihu uviedlo vydavateľstvo Motto, ktoré vydáva autorky príjemného, nepichľavého spotrebného tovaru. JOSEF CHUCHMA
(Autor je redaktor MF Dnes. Písané pre MF Dnes a SME)
