Animovaný film režiséra Aurela Klimta s hlasom Júliusa Satinského získava jednu cenu za druhou

Na medzinárodnom filmovom festivale Cinema Jove, ktorý sa konal koncom júla vo Valencii, získal zvláštne uznanie poroty animovaný film Aurela Klimta O čarovnom zvone, ktorý vznikol v koprodukcii televízie, pražskej FAMU a spoločnosti Krátky film Praha.

Film, nahovorený Júliusom Satinským, získal už cenu detskej poroty v kategórii krátkych filmov na festivale vo francúzskom Annecy. Začiatkom roka ho ocenila aj česká kritika v ankete festivalu Febiofest. Aurel Klimt zatiaľ ešte nemá ani diplom vysokoškolsky kvalifikovaného umelca. V groteske Eastern alebo Krvavý Hugo, ktorou prvýkrát vzbudil pozornosť, animoval živého herca-banditu na gymnastickom koni z telocvične. Festivalový osud Krvavého Huga bol príznačný pre diela, ktorým priemernosť nehrozí. "Buď Huga hneď odmietli, alebo ho prijali - a potom vždy vyhral," hovorí o ňom Klimt. Dnes je z Klimta takpovediac oficiálne uznané zázračné dieťa FAMU. Rozprávku O čarovnom zvone uvedie Česká televízia na Štedrý večer, o štvrť na šesť, v čase, ktorý je v Čechách, ako napísali české noviny, "hodinou kapra a šalátu". Aurel Klimt si rozhodne nemyslel, že by s rozprávkou prerazil väčšmi ako s groteskou, práve naopak: "Deťom sa dnes podsúva hlavne Disney." Čarovný zvon je skôr rozprávková spevohra či muzikál, natočený podľa poviedky, ktorú pred ôsmimi rokmi napísal na prijímacie pohovory. Klimt patrí ku generácii, pre ktorú sú zázraky počítačovej animácie samozrejmosťou. Nad filmami vytvorenými touto metódou však nežasne. Berie počítač ako prostriedok na uľahčenie práce. Obdivuje nápady, v ktorých počítač urobí veci, čo sa inak urobiť nedajú - ako napríklad keď vo Forrestovi Gumpovi počítač "dokončí" loptičku v slávnej pingpongovej scéne. Jurským parkom neholduje. Iba pred niekoľkými dňami dokončil ďalší bábkový film Pád. Ten bude spolu s dokumentom Čiernobiela vo farbe uvedený v kinách od jesene. Sám Klimt Pád charakterizoval slovami: Odohráva sa počas jedného dňa v sivej medzivojnovej Moskve, kde ľudské vzťahy sú rozvrátené tak ako celá doba. Režisér sa hlási k odkazu ruských medzivojnových autorov, predovšetkým k tvorbe Daniila Charmsa a Michaila Bulgakova. Dodáva, že ruská medzivojnová literatúra ho fascinuje pre svoju absurditu. Pre film vzniklo asi štyridsať bábok - starenky, opilec, požiarnici, doktor, policajt a dve mačky. Vyrobené boli aj dve veľké dekorácie Moskvy a Kremľa. Podľa Klimta existujú dve osi kinematografie. Tá prvá začala Lumierom - obrazy, ktoré nás presviedčajú, že sú skutočné. Aj tá druhá, od Meliesa k Zemanovi, síce ponúka príbeh, ale netvári sa, že je skutočný - v každom okamihu si divák uvedomuje, že ide o fantáziu. Sníva o projektoch v zemanovskom duchu, o Majstrovi a Margarétke či Vojne s mlokmi, ale zatiaľ sa chce utvrdiť v tom, že vie porozprávať príbeh. Festivalové poroty ho presviedčajú o tom, že to už vie.