Obuškami vyzbrojená iránska polícia včera v Teheráne bila, kopala a sácala do prodemokratických študentov, ktorí odpovedali hádzaním kameňov na protest proti vládnemu zákazu demonštrácií. Podľa očitých svedkov sa vzduchom šíril slzotvorný plyn a scénu šiesteho dňa študentských protestov v Teheráne neďaleko univerzity ešte dokresľovala policajná helikoptéra, ktorá kontrolovala priebeh demonštrácie z minimálnej výšky. Po tom, ako predná línia policajtov zaútočila slzotvorným plynom, sa zadné rady vybavené krytmi a obuškami pustili hlava-nehlava do demonštrantov a snažili sa ich vytlačiť z hlavnej ulice. Podľa svedkov asi 10 študentov polícia zatiahla za policajný kordón, tam ich poriadne vymlátila obuškami a uštedrila im aj zopár kopancov. Ďalších študentov zatkli a odviezli na policajných antonoch. "Smrť despotom, smrť diktátorom," kričala masa … Iránčania, ktorí milujú slobodu, dnes majú smútok," ozývalo sa.
Včerajšie nepokoje boli podľa svedkov doteraz najhoršími v šesťdňových protestoch študentov, ktorí vo štvrtok minulý týždeň pokojne demonštrovali za slobodu tlače. Proti ich pochodu vtedy brutálne zasiahla polícia a dobrovoľné islamské jednotky. Majitelia obchodov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ulíc, kde sa protesty odohrávajú, umožnili demonštrantom, ktorí sa snažili policajtom utiecť, ukryť sa. "Nechceme vládu sily, nechceme žoldniersku políciu," kričali študenti pred bránami univerzity. "Študenti, študenti, podporujeme vás," kričali aj ostatní Teheránčania a odhodlane dodávali: "Iránčania radšej zomrú, než by mali prijať poníženie." Z davu sa ozývalo aj heslo: "Bratia v armáde, prečo zabíjate bratov?" Tento slogan bolo často počuť aj počas islamskej revolúcie v roku 1979, keď Iránčania zvrhli Američanmi podporovaného šáha.
Ako napísala agentúra AFP, teheránski študenti vo všeobecnosti používajú takmer rovnaké revolučné heslá ako ich otcovia pred dvadsiatimi rokmi. Ich hnutie je ale veľmi spontánne a má ďaleko od organizovanej akcie, ktorá v roku 1979 doviedla k moci ajatolláha Chomejního. Tí, ktorí dnes skandujú, neboli v čase revolúcie na svete alebo boli len veľmi malí. Podľa AFP váhajú medzi reformou a prevratom. "Nechceme novú revolúciu, ale reformy. Ak by sme tu vyprovokovali ďalšiu revolúciu, z našej krajiny sa stane druhý Afganistan," hovorí študent 3. ročníka medicíny Semáh. Dvadsaťdvaročný Alí, ktorý študuje architektúru, je radikálnejší. "Všetko sa musí zmeniť, rýchlo a zásadne." Hrdinom študentov je reformátorský prezident Mohammad Chatámí, ktorému väčšina z nich odovzdala v roku 1997 v prezidentských voľbách hlas a ktorého portréty sú všade. Požiadavky mladých sa veľmi podobajú jeho politickému programu, ktorý však naráža na odpor konzervatívcov: preč s cenzúrou tlače, osobné a politické slobody, kultúrne uvoľnenie. (REUTERS, ČTK)
