Čo chcú študenti dosiahnuť z dlhodobého hľadiska?
"Požadujeme pokračovanie v reformách, ktoré začal prezident Chatámí. Predovšetkým chceme, aby budúci najvyšší sudca - inak ako jeho predchodca ajatolláh Jazdí, podporoval reformy a proreformným silám nehádzal polená pod nohy. Jazdího politika, ktorá spočíva v tom, že chce zakázať všetky kritické denníky, je vlastne príčinou protestov. Podporujeme slobodnú tlač a sme proti novému reštriktívnemu tlačovému zákonu."
Čo očakávate v tejto situácii od prezidenta Chatámího?
"Aby pokračoval v reformách. Vieme, že stojí za nami a podporuje naše požiadavky - slobodu a demokraciu, aj keď nás vyzýva na rozvahu."
Stojí Irán na začiatku novej revolúcie?
"Irán nepotrebuje novú revolúciu, stojíme naďalej za tou v roku 1978/79. My stojíme za jej ideálmi - slobodou a nezávislosťou. Ale ešte neboli uskutočnené. Našou požiadavkou je, aby sa splnili ciele, pre ktoré naši rodičia urobili revolúciu."
Ale mnohí študenti Chatámímu vyčítali jeho pomalú politiku.
"Sme mladí a netrpezliví a niekedy sa reformný proces pohybuje skôr dozadu ako dopredu, ale na druhej strane väčšina vie, že Chatámí nemá inú voľbu. Chce byť zvolený aj na druhé volebné obdobie. A ľudia stoja stopercentne za Chatámím."
Kto podľa vás stojí za policajným nasadením?
"Nemôžem povedať žiadne mená, ale samozrejme, že konzervatívne vedenie krajiny chce zastaviť reformný proces. Majú strach pred študentmi, ktorí podporujú Chatámího. Ale my sme budúcnosť krajiny a chceme slobodu a demokraciu. Tým sa stále pohybujeme v rámci ústavy a islamskej republiky. Nechceme ju odstrániť, ale dať jej novú tvár."
Študentské hnutie sa medzi tým rozdelilo na dva tábory. Prečo?
"Vznikajú malé názorové rozdiely o našom ďalšom postupe. My si myslíme, že treba prestať protestovať a počkať, aké politické kroky podnikne vláda. Druhá frakcia chce v protestoch pokračovať. Ale tieto názorové rozdiely nie sú rozhodujúce. V zásade sledujeme rovnaký cieľ."
Ste spokojní s tým, čo ste dosiahli? Vyjadrenia politického vedenia sa rovnajú vlastne akémusi pokľaknutiu pred študentmi.
"Študenti nedemonštrovali 20 rokov. Politické vedenie si však dobre spomína na to, čo by mohli študentské demonštrácie spôsobiť. Preto niet divu, že niektoré naše požiadavky boli splnené. Nenecháme sa však odbiť niekoľkými prepustenými. Chceme, aby naša hlavná požiadavka, pokračovanie reformného procesu, bola uskutočnená. A my zvíťazíme." (mim)