a priemyselnej komory (SOPK), zohrať významnú úlohu tak z hľadiska vstupu zahraničného kapitálu, ako aj z hľadiska rozvoja preferovaných podnikateľských zámerov. "Naša krajina dnes v tomto smere zaostáva aj za susednými krajinami, najmä za Maďarskom, kde existuje 31 ekonomických zón. Je to tiež jeden z dôvodov prílevu zahraničného kapitálu do Maďarska," povedal P. Mihók. Podobné zóny existujú takmer v každej hospodársky fungujúcej ekonomike. Prvým slovenským projektom by mala byť silikátová zóna v Lučenci.
"Pre mňa zóny jednoznačne znamenajú exteritorialitu, to znamená, že tu musia existovať určité špecifické podmienky, hlavne v daňovej a colnej oblasti. Zónu je možné presne nasmerovať na riešenie určitého problému. Očakávam istú nezhodu v rokovaní s ministerstvom finacií, pretože zóna jednoznačne znamená zníženie príjmov do štátneho rozpočtu. Ako však ukazuje prax v tých krajinách, kde zvýhodnené zóny existujú už niekoľko rokov, sekundárne vytvorené zdroje sú niekoľkonásobne vyššie ako tie, ktoré sa stratili. Medzi najdôležitejšie otázky bude patriť, aké zvýhodnenia poskytnúť zóne, aby bola dostatočne atraktívna," dodal P. Mihók.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová počíta so spoluprácou SOPK aj pri novelizovaní daňových zákonov. Pred časom sa predstavitelia SOPK vyjadrili, že v prvej fáze by sa malo znížiť daňové zaťaženie podnikateľských subjektov zo súčasných 40 percent na 33 až 35 percent. Ministerka financií však včera označila za reálne počiatočné zníženie na úroveň 35 až 38 percent. Predstavitelia SOPK a ministerstva fiancií rokovali aj o užšej spolupráci na reštrukturalizácii bankového a podnikateľského sektora. "Nie je možné zdokonaľovať bankovú sféru a hovoriť, že sa to následne pozitívne prejaví na ozdravení podnikov. Transformácia slovenských bánk znamená zmrazenie prístupu slovenských priemyselných podnikov k peniazom, banky pristupujú k podnikom s nedôverou, bez ohľadu na to, či ide o zdravý podnik alebo nie. To pôsobí výrazne likvidačne," uzavrel P. Mihók.
Slovenských podnikateľov čaká v najbližšom období aj prehodnotenie vyhlášky o aktívnom zušľachťovacom styku, ktorý sa podľa ministerky Schmögnerovej zneužíva. Ten tvoril v minulom roku až štvrtinu celkového objemu dovozu, čo znamená medziročný nárast o 11 percent a zodpovedá sume asi 40 mld Sk. Podľa B. Schmögnerovej je však otázne, či pritvrdenie podmienok nespôsobí krach niektorých podnikov a s tým spojený rast nezamestnanosti. "Celú situáciu musíme ešte zvážiť," dodala.
