OČOVÁ (TASR) - Aj keď pštrosie mäso pozná máloktorý občan Slovenska a s týmito zvieratami sa väčšinou stretne len v zoologickej záhrade, na chov pštrosov by mal štát poskytovať aspoň čiastočné dotácie. Uviedol to Ján Jagoš, manažér najväčšieho chovateľa tohto druhu zvierat na Slovensku - firmy Camelus, v. o. s. Tá vlastní pštrosiu farmu v Očovej v okrese Zvolen. Optimálne by podľa neho boli dotácie na celé chovné stádo alebo aspoň na základné stádo. Chov pštrosov ako nové odvetvie živočíšnej výroby začína postupne získavať v poľnohospodárstve určité postavenie aj vďaka tomu, že vlani boli pštrosy zaradené medzi hospodárske zvieratá. Súčasný trh so pštrosími produktmi však J. Jagoš charakterizoval ako vývojový. Prezident Slovenskej asociácie chovateľov pštrosov (SACHP) Tibor Kraščenič konštatoval, že sa nedostatočne využívajú voľné stajňové kapacity na zakladanie a rozšírenie chovu pštrosej populácie na Slovensku. Plemenárska práca nie je na požadovanej úrovni a investované prostriedky sa vracajú chovateľom veľmi rozdielne, pretože dosahujú malé tržby za chovný materiál a finálny produkt. V ekonomike chovu pštrosov sa podľa T. Kraščeniča negatívne prejavili rozdiely medzi ponukou a dopytom po mäse a koži. Nefunguje ani tok peňazí v reťazci zásobovanie krmivami - výroba - spracovanie - obchod. V budúcnosti treba podľa T. Kraščeniča zvýšiť a skvalitniť množstvo chovov a počet pštrosov na Slovensku a intenzívne sa venovať plemenárskej práci. Podľa vyjadrenia členov asociácie chovateľov by mal štát podporiť rozvoj "pštrosiarstva" vytvorením predpokladov na získanie dotácií na zaradenie nových technológií do chovu, na podporu plemenárskej práce a šľachtenie v domácich podmienkach, ako aj na zabezpečenie kontroly úžitkovosti. SACHP združuje v súčasnosti približne päťdesiat z predpokladaného celkového počtu sedemdesiat chovateľov pštrosov na Slovensku. Podľa odhadu eviduje približne 1600 kusov zvierat vrátane mladých prírastkov.