Štyridsaťročný Jožo je známou postavičkou trhoviska na Miletičovej ulici. Bez práce je od roku 1995, nie je z Bratislavy, bývať nemá kde, a tak rád za dvacku ponosí kvetinárom vodu či vyloží a naloží Číňanom tovar. "Som vyučený tesár, no po pracovnom úraze hlavy pri stavbe mosta Lafranconi ma nikde nechcú zamestnať, lebo mám epilepsiu." Ako prezradil SME, epileptický záchvat mu môže spôsobiť obyčajná zmena počasia. Tento rok bol v ružinovskej nemocnici už trikrát. "Dávali mi lieky, injekcie, brali krv a poslali ma domov," dodal Jožo. "Ani jesť mu poriadne nedali," sťažuje sa na zdravotnú starostlivosť Jožova kamarátka. "Mal som len sucháre a vodu, ale možno to bola diéta kvôli chorobe," pripustil. Podľa slov riaditeľa Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby Jána Kovalčíka bezdomovci väčšinou o pomoc nežiadajú, lekárov privolávajú súcitní ľudia, ktorí idú okolo a vidia ich ležať niekde na zemi. "Často to súvisí s alkoholom alebo drogami. Mali sme však aj nejaké podchladenia začiatkom roka, zápaly pľúc, ochorenia srdca a pečene," dodal. Podľa tlačovej tajomníčky Všeobecnej zdravotnej poisťovne Jany Millerovej v minulom roku zaplatili za 731 bezdomovcov 3 milióny korún. Najčastejšie išlo o poranenia a otravy, ďalšou častou diagnózou boli duševné poruchy a poruchy správania. V takom prípade ostávajú bezdomovci dlhší čas v psychiatrických liečebniach, najmä v zimných mesiacoch. Počet takýchto prípadov rastie, v roku 1996 sa lekári postarali o 184 bezdomovcov a poisťovňa vyplatila len niečo vyše milióna korún. Poisťovni prepláca tieto náklady ministerstvo zdravotníctva, pretože podľa zákona je zdravotná starostlivosť za bezdomovcov hradená z prostriedkov štátneho rozpočtu. A za bezdomovca sa považuje človek bez trvalého bydliska a bez poistenia.

ANDREA KADNÁROVÁ