Na letisku v Hamburgu čakala Michaela Maiera, šéfredaktora týždenníka Stern, správa, aby ihneď prišiel ku generálnemu riaditeľovi vydavateľstva Gruner plus Jahr Gerdovi Schelte-Hilsenovi. Maier, ktorý iba pred pol rokom prevzal vedenie najväčšieho a najznámejšieho nemeckého týždenníka, práve priletel z Kosova, kde navštívil rodinu tlmočníka, ktorého spolu s dvomi redaktormi zastrelili srbskí vojaci. Po prílete si pomyslel, že ho možno u šéfa čaká dobrá správa. Odkedy prevzal vedenie časopisu, pracoval na jeho novej koncepcii, ale redakcia bola proti. Maier, štyridsaťjedenročný Rakúšan, prišiel do Hamburgu z Berlína. Tam bol úspešným šéfredaktorom denníka Berliner Zeitung, ale v Hamburgu od samého začiatku nemal šťastie. Pohneval si predovšetkým dlhoročných redaktorov, ktorých chcel odstaviť, aby mohol redakciu omladiť. Očakávalo sa, že zastaví pokles nákladu. Ten z 1,7 miliónov výtlačkov koncom osemdesiatych rokov spadol na niečo cez milión. Dokonca magazín Der Spiegel, ich odveká konkurencia, Stern dvojnásobne predstihol. "Môže za to Maier a jeho zástupca Oliver Hergesell," šuškalo sa v redakcii. To oni rozhodli o "nešťastných" fotografiách na titulných stránkach časopisu - napríklad s nemeckým ovčiakom a ošklbanou sliepkou. Niečo také obludné nechcú vraj čitatelia Sternu vidieť. Viac im vyhovuje pekná modelka alebo niečo originálne zo života známych osobností. A keď sa chcel Maier zbaviť svojho najväčšieho kritika Thomasa Osterkorna, pretiekla posledná kvapka z pohára kritiky. Pobúrená redakcia využila jeho cestu na Balkán a požadovala od vydavateľa jeho prepustenie. Dosiahla svoje. Od odchodu legendárneho zakladateľa a šéfredaktora Henri Nannena do dôchodku sa vystriedalo už dvanásť ľudí. Už preto nemusí Michael Maier prepadať nostalgii. Ostatne ho z nej iste rýchlo vylieči odstupné. Hovorí sa, že sú to tri milióny mariek. RUDOLF STRÖBINGER

(Autor je publicista, žije v Bonne)