Hoci predbežné očakávania rekordnej návštevnosti 150 000 divákov sa napokon nepotvrdili, o stovku menej predstavení oproti vlaňajšku si prišiel na 34. medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch pozrieť približne rovnaký počet ľudí ako počas minulého ročníka. Za deväť dní premietli pre asi 118 000 divákov 247 filmov (vlani ich bolo takisto okolo 250) na 351 projekciách, zatiaľ čo pred rokom sa konalo až 465 projekcií, ktoré tiež navštívilo asi 120 000 divákov. Ešte aj filmy v letnom kine zaznamenali priemernú návštevnosť 2500 divákov, čo vzhľadom na tradičné premenlivé počasie, ktoré si začiatkom júla v západočeskej kúpeľnej metropole nikdy neodpustí aspoň pár daždivých dní, nebýva pravidelným zvykom. Organizátori festivalu sa zhodujú, že za divácky záujem môžu vďačiť najmä kvalitnej dramaturgii programu vrátane silne obsadenej hlavnej súťaže, v ktorej sa objavilo aj niekoľko svetových premiér. "K súťažným i nesúťažným filmom pricestovalo najviac delegácií v histórii festivalu. Nielen režiséri a herci, ale aj producenti a pomerne bohato zastúpení distributéri, ktorí prišli napriek tomu, že tento rok sa z finančných dôvodov neuskutočnil filmový trh. Považujem ho za dôležitú a nevyhnutnú súčasť festivalu, ku ktorej by sme sa mali rozhodne znova vrátiť. Obrazne povedané - nepotrebujem tu Ginu Lollobrigidu, ale ľudí, ktorí sa budú venovať obchodným otázkam a zabezpečia priestor dobrým filmom," uviedol pre SME Pavel Melounek, ktorý má na starosti festivalové public relations. Debaty o menšom počte elitných svetových hviezd síce neboli žiadnym tabu, ale prezident festivalu Jiří Bartoška k nim prispel slovami: "Za všetkých mi urobil najväčšiu radosť svojrázny Woody Harrelson a vnučka kráľa komikov Dolores Chaplinová, s ktorou prišlo aj promile starého pána. Všetky delegácie však boli hodnotné. Viem, že mená mnohých tvorcov laickej verejnosti nič nepovedia, ale pred šiestimi rokmi tu bol Leonardo DiCaprio, skejtoval na kolonáde a nikto ho nepoznal. Takže verme tomu, že možno aj tento rok tu bol nejaký nový Leonardo." Honosným prírastkom, i keď s obmedzeným počtom sedadiel, sa stala na projekcie prispôsobená zrekonštruovaná sála divadla, kde uviedli špeciálne projekcie klasických snímok reštaurovaných európskymi archívmi či slávnostné premietanie filmu Barbier zo Sibíri. Stavebný klenot viedenských architektov Ferdinanda Fellnera a Hermana Helmera bol uzavretý šesť rokov a jeho rekonštrukcia stála 250 miliónov Kč.