ky, ale na vedúce posty sa nedostali. Všetko bolo chápané internacionálne, občan hovoriaci po maďarsky sa omnoho ľahšie naučil po česky ako po slovensky. Na južnom Slovensku boli osady, kde si presídlenci z východného a stredného Slovenska zachovali svoje zvyky, reč a izoláciu, následkom čoho nastala po rokoch dedičná anomália. Medzi občanmi so zmiešaným obyvateľstvom je pokoj dovtedy, kým sa o nažívaní nezačne politizovať. Nečudujme sa občanom maďarskej národnosti, že sú citliví na svoj materinský jazyk. Slovák ak opustí územie na pár týždňov, už hovorí inou rečou. Za najväčších Slovákov sa teraz pasujú ľudia z okolia Žiliny. Treba im dať na vedomie, že koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov tam bola najsilnejšia republikánska strana hlásajúca čechoslovakizmus. Za slovenský jazyk bolo stanovené nárečie niekoľkých dedín zo stredného Slovenska. Slovák z východného Slovenska so svojim nárečím sa ťažko dorozumie s nárečovo hovoriacim Slovákom od Malaciek alebo Lučenca. Môže Slovák hovoriaci nárečím používať nárečie v úradnom styku, ak by mu úradník hovoriaci štátnym jazykom nerozumel? Predpokladám, že i takýto Slovák štátnemu jazyku rozumie, tak ako mu rozumie i občan menšiny hovoriaci iným jazykom.
JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky
