Superskupiny boli vždy doménou rocku: hviezdy z rôznych formácií sa dohodli a sformovali dream team, ktorý mal prevalcovať poslucháčov znásobeným potenciálom a premysleným marketingom. Také boli Blind Faith, Emerson, Lake & Palmer, Crosby, Stills či Nash & Young. V jazze sa pojem superskupina neujal, v ňom je prirodzené migrovať z projektu do projektu. Aj tu sú však prítomné akési megabandy, spoločenstvá prvotriednych renomovaných hudobníkov, vystupujúcich pod kapelovým menom a deliacich sa o kompetencie. Nová formácia Vertú určite patrí medzi ne, mená vzbudzujú rešpekt. Iniciátori kapely Stanley Clarke (basgitara, kontrabas) a Lenny White (bicie) hrali v legendárnej skupine Chicka Coreu Return To Forever a spoludefinovali jazz rock. Clarke potom úspešne hral komerčnejší funk, vydal množstvo sólových albumov a hral s celým regimentom tých najlepších. White je aj jedným z najvyhľadávanejších štúdiových sessionmanov a má za sebou aj sólové projekty. Prekvapením je účasť virtuózneho gitaristu a speváka Richieho Kotzena, ktorý pôsobil s nablýskanou popmetalovou kapelou Poison. Vertú je veru fotogenická kapela, lebo v nej hrajú dve pekné dámy: Klávesistka Rachel Z (Steps Ahead Al DiMeola Band) a objav - neznáma huslistka Karen Briggsová.
Od prvého taktu hrá kapela strhujúcu smršť a zároveň pohyblivú, dýchajúcu hudbu: masívne zábery rytmiky, suverénne unisona a totálne sóla. To je na druhej strane vyvážené krehkými meditatívnymi akustickými časťami. Napodiv tu nenájdeme žiaden funk, akoby hudobníci chceli povedať: pozor, toto je umenie. Skladateľsky sa na albume podieľal Clarke a White plus Briggsová a Kotzen. Jeho spievaná popová pesnička je síce pekná, ale akoby z inej kapely. Z inštrumentalistov ma najviac potešili dámy. Clarka a Whitea nesklamali, mám ich rád. Karen Z hrá citlivo, zo zmyslom pre mieru, váhu a výstavbu, Briggsová je oheň a láva - Jean Luc Ponty v sukni. Nemôžem sa zbaviť podozrenia z miernej vykalkulovanosti: dve pekné dámy, biela a čierna, fešácky biely vlasatý gitarista. Vertú je však príjemné prekvapenie - kapela hovorí, že hrá fusion 21. storočia, ale na to, aby bola futuristická, je táto muzika príliš zakotvená v minulosti. Našťastie. MARIAN JASLOVSKÝ
(Autor je redaktorom internetového magazínu www.inzine.sk)
