Inscenáciou Williama Shakespeara Henrich V., ktorá sa ešte nikdy na žiadnej francúzskej scéne nehrala, sa v Pápežskom paláci juhofrancúzskeho mesta Avignon začal 53. ročník divadelného festivalu. Najslávnejšia divadelná prehliadka sveta vznikla s cieľom vytvoriť novodobú tradíciu "ľudového divadla". V roku 1947 sa nakladateľovi Christianovi Zevrosovi podarilo vyprovokovať herca a režiséra Jeana Vilara, aby v Pápežskom paláci uviedol Eliotovu Vraždu v katedrále. Vznikol festival, na ktorom sa predstavujú najlepšie zahraničné aj domáce divadlá. Po štyri týždne nebude v Avignone pred divadlom úniku. Hrá sa v divadelných sálach, na uliciach aj na nádvoriach, po ktorých poletujú netopiere omámené svetlami reflektorov. Hrá sa v kostoloch, kaplnkách, palácoch kardinálov či kláštoroch, garážach, kaviarňach, v kameňolome. Ale hlavne na nádvorí stredovekého Pápežského paláca, ktorý je s hľadiskom s kapacitou dva a pol tisíca miest pre divadelníkov tým, čím je pre tenistov centrálny kurt vo Wimbledone. Organizátori slávností očakávajú do konca júla účasť až stotisíc návštevníkov. Počítajú pritom iba predaj vstupeniek na hlavný program, ktorých sa predalo už 68-tisíc. Za dvadsaťšesť festivalových dní však diváci uvidia podstatne menej divadelných hier, ako býva zvykom. Organizátori sa totiž rozhodli tento ročník zasvätiť latinskoamerickej kultúre. Iba z Brazílie, Argentíny a Chile už do Francúzska pricestovalo vyše sto umelcov. Mnoho ich prišlo aj z Bulharska, Talianska a Nemecka. Všetci budú tvoriť atmosféru obrieho divadelného mraveniska, ku ktorému patrí ešte asi tristo titulov takzvaného off programu a ďalšia stovka účinkujúcich, ktorí si prídu zahrať iba tak, bez pozvania či prihlášky. EDWIN GRASMEIER

(Autor je prekladateľ, žije v Nemecku)