ania siahali oveľa ďalej, až k politickému zväzku Ruska, Bieloruska a Juhoslávie. Belehradský diktátor sa vraj dokonca pohrával aj s myšlienkou, že by Rusi možno boli ochotní pohroziť Američanom, ako inak, treťou svetovou vojnou. Po 78 dňoch Miloševič kapituloval a v týchto dňoch sa jeho diktatúra ohýba pod náporom mohutnejúcich demonštrácií donedávna poslušných Srbov.
A Rusi? Tí sú šťastní, že hrajú aspoň akúsi hru. Tritisíc šesťsto vojakov rozmiestnených v troch kontrolných zónach - francúzskej, americkej a nemeckej - tvorí síce súčasť medzinárodných mierových síl KFOR, ale to je zrejme len slabá náplasť na nezahojenú ranu niekdajšieho ruského velikášstva. Aspoň z pohľadu Kremľa. A tak sa Moskva pustila ešte do inej, tiež dosť provokatívnej hry.
V minulých dňoch zvolala na vojenské manévre päťdesiattisíc mužov, ktorí sa rozdelili na útočiacich a brániacich. A keďže útočiace jednotky napokon obranu rozbili "na padrť" ich veliteľ vydal v hodine dvanástej rozkaz na jadrový útok. Dva ruské bombardéry zaleteli za rámec pôvodného určenia a takmer sa vo vzduchu obtreli o americké vojenské stroje neďaleko Islandu. Neskôr ruský minister obrany Igor Sergejev s tajomným úsmevom podotkol, že keď sa do súboja víťaziacich útočných jednotiek zapojili na strane prehrávajúcich jadrové rakety, situácia sa vraj hneď otočila.
Západní vojenskí a politickí stratégovia si všimli, že Rusko sa v uplynulých dňoch pokúsilo o oprášenie starej sovietskej stratégie, ktorá mu dávala právo zaútočiť na "svet imperializmu". Po páde komunizmu a rozpade Sovietskeho zväzu sa zdalo, že je s podobnými vtipmi navždy koniec. Ale zrejme lekcia z Kosova sa stala závažným študijným materiálom pre ruských stratégov. Dospeli pravdepodobne k záveru, že ich konvenčné vojenské sily sú skutočne v dezolátnom stave a schopné iba zanedbateľnej akcie, akou bolo napríklad dočasné obsadenie letiska v Prištine, no v prípadnom väčšom konflikte by neuspeli. V minulých dňoch teda na ruských manévroch zaviali staré vetry. Zaviali veľmi nebezpečne. Zrejme nie malá skupina predstaviteľov ruského vojensko-priemyselného komplexu sa ešte stále nedokázala zbaviť ideologického bahna minulosti a pokúša sa liečiť komplexy lomozom posledných sedemtisíc jadrových náloží vo svojich silách. Studená vojna odchádza iba pomaly a vo veľkých kŕčoch.
MICHAL HAVRAN