atri si už dávnejšie všimli, že v rámci SR sa ešte za prednovembrových čias vyskytovala najvyššia samovražednosť v Košiciach a priľahlom regióne, nikdy to však nevedeli uspokojivo vysvetliť. Kým napríklad v roku 1997 bolo z Košického kraja hlásených 124 takýchto činov, z iných krajov 75 (Žilinský), 63 (Nitriansky), 55 (Bratislavský) atď. Podľa odborníkov počet samovrážd celkove zaznamenal po roku 1989 mierne klesajúci trend, čo je viditeľné napriek tomu, že sa zhoršila disciplína v hlásení prípadov. "Stanoviť bezprostredné riziko, že sa niekto chystá na takýto čin, je veľmi ťažké," konštatuje primár psychiatrického oddelenia ružinovskej kliniky v Bratislave MUDr. Peter Breier. V bežnej populácii sa riziko podľa neho zvyšuje pri výskyte určitých faktorov - ak sa v rodine už vyskytla samovražda, pri psychiatrickom ochorení, v kritických obdobiach života - u mužov je to vek nad 45 rokov, u žien o čosi vyšší a u mladých je to vek od 15 do 19, ďalej pri nezamestnanosti a vôbec v určitých psychických stavoch plných beznádeje (bolestivé ochorenie, invalidita). Zvýšený počet samovrážd je príznačný viac pre mužov ako ženy a viac pre ľudí, ktorí nikdy neboli v manželskom zväzku. "Dnešné výskumy ukázali, že myšlienkou na samovraždu sa už vážne zaoberalo 20 percent populácie a zároveň mali premyslený aj spôsob vykonania. Ďalších 20 percent o tom uvažovalo vážne, ale bez detailných postupov," hovorí P. Breier. Na Západe vznikli na prevenciu týchto javov špeciálne ústavy i celonárodné programy - vychádza sa z toho, že verejnosť treba upozorňovať napríklad na to, ako možno samovraždám predchádzať, ktoré sú rizikové skupiny ľudí a pod. V Európe sa najviac samovrážd vyskytuje v severských štátoch a v Maďarsku.