VIEDEŇ (TASR) - Zákon o používaní jazykov menšín, na ktorého znení sa zhodla väčšina strán vládnej koalície v Bratislave, je poslednou z veľkých nesplnených podmienok vstupu, ktoré dostalo Slovensko od Európskej únie. Väčšina strán združených v koalícii si želá, aby spomínaný zákon schválila Národná rada SR čo najskôr, pravdepodobne už v júli, a zákon vstúpil do platnosti 1. septembra. Tento dátum by bol najvýhodnejší aj kvôli pripravovanému decembrovému summitu v Helsinkách, hovorí sa v úvode obsiahleho materiálu, ktorý vo štvrtok publikoval rakúsky denník Die Presse. Článok vznikol na základe rozhovoru so štátnym tajomníkom MZV SR Jánom Figeľom. Figeľa považujú za politika pripraveného na kompromisy. V tejto otázke však nechce ustúpiť požiadavkám Maďarov v SR, ktorí pripravili vlastný zákon, ani on. "Chceme dohodu všetkých koaličných partnerov, ale nie bezpodmienečne. Slovensko sa bude riadiť svojou ústavou a chce splniť medzinárodné kritériá." Vládna väčšina považuje za úspech už to, že zákon vôbec uzrel svetlo sveta. "Doteraz určovalo používanie menšinových jazykov v SR 32 rôznych nariadení, rozptýlených do iných zákonov. Ide o to, aby sa podchytili aj tie oblasti, ktoré doteraz neboli upravené nijakým právnym predpisom. Radili sme sa s odborníkmi Európskej komisie, Rady Európy a OECD. Všetci sa zhodli na tom, že náš návrh je dobrou bázou pre solídne zákonodarstvo," povedal Ján Figeľ v interview pre rakúsky denník. Podľa slovenskej ústavy mala takýto zákon prijať už Mečiarova vláda. Tá však priliala olej do ohňa a nechala schváliť zákon "na ochranu" štátneho jazyka. "Hlasoval som vtedy proti zákonu, ktorý sa týkal môjho jazyka," hovorí Figeľ, "pretože v ňom neboli zohľadnené práva menšín." Teraz žiada ústretovosť od predstaviteľov maďarskej koalície. Je potrebné akceptovať obavy väčšinového slovenského obyvateľstva. Ide napokon o historickú realitu. V minulosti totiž Maďari nie raz vzniesli voči Slovensku územné nároky. Nie bez zadosťučinenia sa Ján Figeľ odvoláva na Ústavu Maďarskej republiky, ktorá síce garantuje menšinám právo na automatické zastúpenie v parlamente, v skutočnosti sa však toto právo nerealizuje. Podľa J. Figeľa by sa mali maďarskí politici na Slovensku orientovať nie na populistické požiadavky, ale na európsky štandard. "SMK nepodpísala ani Rámcovú konvenciu Rady Európy o ochrane práv menšín, ani neakceptovala dohody s vtedajším maďarským premiérom Hornom." Nebolo by dobré žiadať priveľa naraz. Ako príklad toho, že záležitosti menšín sa pohli dopredu, uvádza Figeľ, že k prvým krokom vlády Mikuláša Dzurindu patrilo obnovenie predpisu o vydávaní dvojjazyčných vysvedčení. Nemožno podceniť ani skutočnosť, že členom vládnej koalície je aj SMK.