Sovietski odborníci plánovali jadrový výbuch na Mesiaci, aby ukázali svoju vedeckú zdatnosť. "V roku 1958 sa plánovalo vyslať na Mesiac atómovú bombu, aby astronómovia na celom svete mohli vyfotografovať jej explóziu," cituje agentúra Reuters 87-ročného Borisa Čertoka, jedného z popredných vedcov sovietskeho kozmického programu. "Tak by nikto nepochyboval, že Sovietsky zväz bol schopný pristátia na Mesiaci," vysvetlil Čertok. Podľa jeho slov Moskva od tejto myšlienky ustúpila, keď fyzici zistili, že záblesk sprevádzajúci explóziu by bol pre neexistenciu ovzdušia na Mesiaci taký krátky, že by ho nebolo možné na film zaznamenať. Vodcovia ZSSR často upierali svoje pohľady na Mesiac a dúfali, že sa tam ich krajine podarí vyslať človeka. To viedlo k desaťročnému súťaženiu s USA, ktoré skončilo 20. júla 1969, keď na Mesiaci pristál Američan Neil Armstrong. Pre sovietskych inžinierov a kozmonautov tohtoročné 30. výročie dobytia Mesiaca vyvoláva horké spomienky a vtieravé otázky, prečo v týchto pretekoch neuspeli. Vasilij Mišin (82), ktorý v rokoch 1966 až 1974 riadil sovietsky "mesačný" program, teraz tvrdí, že preteky boli neférové. "Neboli to férové preteky… Predovšetkým Amerika bola bohatšia, ako sme boli my… Rusko bolo oslabené vojnou proti nemeckému fašizmu a výdavkamy na preteky v zbrojení," vysvetľuje Mišin. I napriek tejto nevýhode Sovieti dosiahli významné výsledky. Ako prvá v roku 1959 dorazila na Mesiac ich výskumná sonda. V roku 1966 sovietska umelá družica Luna-10 krúžila okolo Mesiaca a v priamom vstupe hrala známu Internacionálu účastníkom zjazdu KSSS v Moskve. V roku 1968 vyslal ZSSR na orbitálnu dráhu okolo Mesiaca prvú živú posádku, korytnačky. Americká NASA prijala sovietsku výzvu veľmi vážne, v roku 1968 výrazne urýchlila svoj program. O rok neskoršie potom ruskí vedci spoločne s celým svetom mohli sledovať kroky Armstronga na Mesiaci. "Ako inžinieri sme boli veľmi nadšení, pretože odviedli (Američania) perfektnú prácu… Na druhej strane sme však cítili sklamanie. Prečo oni, a nie my?" priznáva Čertok. Sovietske úrady to vysvetlili, tým, že ZSSR sa o dobytie Mesiaca nikdy neusiloval. Po tom, čo sa rozpadom bývalého ZSSR v roku 1991 skončila tzv. studená vojna, preteky okolo Mesiaca vyplávali na povrch vrátane zámeru ruských vedcov uskutočniť na Mesiaci jadrový výbuch.
(ČTK/REUTERS)
