Matka osemročného Ivana prišla za psychológom s problémom, ktorý dnes vôbec nie je výnimočný. "Chlapec uteká denne zo školy, odmieta sa s nami rozprávať, nechodí von, nemá kamarátov. Hodiny a hodiny sedí pri počítači a hrá sa. Čo máme robiť?" Iný, už dospelý mladý muž, sa posťažoval na priateľa, ktorý akoby prepadol internetu. Nikto a nič v jeho okolí ho nezaujíma, komunikuje len s neznámymi internetovými priateľmi, vyhľadáva zaujímavé správy zo sveta. Manželka a deti sú pre neho len akousi domácou kulisou. "Tento druh závislosti je do istej miery rovnako nebezpečný ako alkohol či závislosť od tvrdých drog. Môže zapríčiniť aj rozpad rodiny. Človek, ktorý je takto závislý, hľadá zrejme náhradný kontakt. Nachádza ho v spomínaných hrách či internete, napĺňa ho to šťastím a zodpovedá jeho predstave o šťastí," vysvetlil psychológ Jindřich Cupák z Psychiatrickej nemocnice Karola Matulaya v Kremnici. "Závislí jedinci nikdy nevyhľadajú pomoc lekára či psychológa, o ich ‘chorobe‘ sa dozvieme od príbuzných, ktorí prídu prosiť o radu. Ak by sa podrobili liečbe pod nátlakom rodiny, po určitom čase odídu nahnevaní a opäť sa uchýlia do svojho imaginárneho raja. Prekvapujúce je, že niekedy má niekoľkomesačná štandardná liečba podobný výsledok, ako jeden pomerne krátky rozhovor s psychológom, ktorý klienta upozorní na to, čo mu hrozí, čo stráca. Niekedy to k zmene životného štýlu a rozhodnutiu závislého vzdať sa hier a internetu stačí. Samozrejme, že to neplatí všeobecne pri každom, no stáva sa to. Rozhovor s pacientom musí prebiehať v absolútnom pokoji, bez príkazov, hrozieb či naliehaní," dodal J. Cupák.

KATARÍNA SCHMIDTOVÁ