Palestínčania dúfajú, že nastane mierový prelom, keď sa ich prezident Jásir Arafat a nový izraelský premiér Ehud Barak stretnú v nedeľu na prvom izraelsko-palestínskom summite za posledných sedem mesiacov. Barak si v utorok pred zložením premiérskej prísahy v prejave požičal Arafatov výrok, keď prisľúbil, že sa bude usilovať o uzatvorenie "mieru statočných", a potešil palestínske srdcia slovami, že uznáva aj ich utrpenie.
Viacerí palestínski činitelia sa ale obávajú, že pre Baraka bude dôležitejší mier s úhlavným nepriateľom Izraela - Sýriou - než mier s nimi, že bude meniť existujúce mierové dohody a pod tlakom pravičiarov vo svojom kabinete nechá rozrásť židovské osady.
Znepokojuje ich aj možnosť, že rozhovory o osude západného brehu Jordánu a pásma Gazy by sa mohli pretiahnuť dlho po ročnej lehote navrhnutej Európskou úniou a Washingtonom. Arafat vo svojej prvej reakcii na nástup Baraka do úradu odhalil svoje pocity: cesta k mieru na Blízkom východe vedie cez Palestínčanov. Na nedeľňajšej vrcholnej schôdzke preto bude trvať na tom, aby Barak uplatnil dohody z Wye Plantation a zaviazal sa, že uskutoční ďalšie sľúbené sťahovanie zo západného brehu Jordánu. Člen Barakovej vlády v stredu vyhlásil, že premiér Barak skúma možnosť uskutočnenia istých zmien za predpokladu, že ich Palestínčania prijmú. Palestínčanov znepokojuje tiež to, že zhruba polovica zo 75 koaličných poslancov bola v stranách, ktoré držali Netanjahua pri moci. "Veci nevyzerajú príliš dobre. Barak menoval sedem ministrov z bývalej pravicovej vlády a má v koalícii zástupcov osadníkov," podotkol politický anylitik Hasan Chatíb. Pre Palestínčanov "mier znamená ukončenie okupácie, ale osady znamenajú jej upevnenie", dodal.
Barakova schôdzka s Arafatom bude prvým stretnutím izraelského a palestínskeho vodcu od čias, čo Netanjahu zmrazil dohodu z Wye Plantation. Činitelia a analytici tvrdia, že Arafat, ktorý sa snaží na západnom brehu a v pásme Gazy vytvoriť palestínsky štát, si nemôže dovoliť ďalšie roky v slepej uličke, a to s ohľadom na sklamanie nad pomalosťou mierového procesu vládnucim v palestínskych uliciach. Hovoria, že tieto záležitosti sa silno prejavia, keď rokovania vstúpia do fázy "konečného statusu" s najťažšími problémami - hranicami, palestínskymi utečencami, osudom existujúcich židovských osád a budúcnosťou arabskej časti Jeruzalema.
(ČTK, REUTERS)