Tisíce Alžírčanov plných očakávaní stálo v pondelok, v deň 37. výročia alžírskej nezávislosti pred bránami alžírskych väzníc, z ktorých mali vyjsť prví z islamských aktivistov, ktorým prezident krajiny Abdelazíz Buteflika udelil milosť, dúfajúc, že to bude dobrý začiatok procesu konsolidácie. Nikto nevedel, koľkí a ktorí väzni vyjdú z nich ako slobodní ľudia. Potom sa brány otvorili a väzni začali vychádzať v 80-200 členných skupinách. No niektorí čakajúci boli sklamaní. Musia vydržať do soboty, keď sa väznice poslednýkrát otvoria, aby z nich mohli odísť tí poslední z 5000 amnestovaných osôb. Trúbením klaksónov sa potom oslavovalo toto "prvé víťazstvo" islamských síl v Alžírsku. Odvtedy po celej krajine okúsilo slobodu niekoľko tisíc ďalších bývalých aktivistov.
Alžírsky prezident dal voľnosť len osobám s krátkymi trestami, ktorí nemajú "krv na rukách". V jednom z posledných verejných vystúpení Buteflika tento týždeň zdôraznil, že podľa neho Alžírčania zažívajú posledné prejavy násilia, ktoré od roku 1992 už nechali za sebou asi 100 000 mŕtvych.
Ústupky, ktoré Buteflika preukázal islamistom od nástupu k moci v apríli, sú vo všeobecnosti prijímané ako pozitívny jav. Skutočná konsolidácia v krajine roky nepretržite trvajúceho výnimočného stavu, kde mesačne stovky ľudí zmasakrujú "Alahovi bojovníci" tými najprimitívnejšími zbraňami, podľa mnohých nie je predstaviteľná bez zadefinovania požiadaviek islamských síl. Na rozdiel od svojho predchodcu Lamína Zirruála, ktorého stratégia voči islamským silám sa de facto rovnala ich fyzickej likvidácii, Buteflika chce umožniť oprášenie idey islamu v politike a jej protagonistom návrat do normálneho života, pravda, ak nepatria do kategórie zločincov a vrahov (aj keď v Alžírsku je veľmi ťažké určiť medzi nimi hranicu).
Dostavilo sa už aj prvé ovocie tejto politiky, aj keď tie dobre známe scény, ktorými sa Alžírsko preslavuje už dobrých sedem rokov a ktoré už nechávajú zvyšok sveta celkom ľahostajným - masakry na alžírskom vidieku či boje medzi vládnymi a islamskými silami - ešte celkom nevymizli. Armáda islamskej spásy (AIS), vojenské krídlo Frontu islamskej spásy (FIS), ktorý sa v roku 1992 len vďaka zásahu vládnej moci a armády nestal vládnucou stranou, minulý mesiac definitívne potvrdila svoje rozhodnutie spojiť sa s vládou a po jej boku bojovať proti narušiteľom poriadku. Zákon o národnej zhode, ktorý včera prijal parlament, umožní ďalším tisíckam členov islamských síl dostať sa na slobodu. Diskutuje sa aj o ďalších projektoch. Zirruál si v referedne nechal schváliť zákaz islamských strán a jeho nástupca plánuje nové o ich legalizácii pod podmienkou, že sa dištancujú od násilia. Na zrušenie výnimočného stavu však podľa Butefliku ešte nedozrel čas. (kl)
