večer povedal mase demonštrantov v západnom Srbsku: "Nasledujúce dva alebo tri mesiace vidíme takto: ľudia pôjdu do ulíc… Celé Srbsko sa ocitne vo víre občianskej neposlušnosti, v generálnom štrajku. On odíde." Vladan Batič, koordinátor Aliancie za zmenu, ktorá zastrešuje vedúce opozičné strany v krajine, povedal, že sa s najprominentnejším členom aliancie - Djindjičom dohodli, že práve takéto radikálne opatrenia budú najefektívnejšou cestou vpred. "Nespokojní robotníci a poľnohospodári sú v štrajku prakticky už teraz, tento trend bude pokračovať a môžeme predpokladať, že by to mohlo vyústiť do štrajku generálneho," povedal Batič. Aliancia združuje viacero malých opozičných strán. Väčšina z nich má len malú podporu, ale Djindjič je výrazne populárny. Djindjič sa do Srbska vrátil v nedeľu po tom, čo prežil bombardovanie NATO v menšej juhoslovanskej prozápadnej republike Čierna Hora. Ukrýval sa zo strachu o svoj život, pretože štátne médiá ho označili za zradcu a sprisahanca Západu. V utorok Djindjič prvý raz verejne vystúpil na demonštrácii v meste Užice a vyhlásil, že nie je dobré čakať na voľby, ktoré by ukončili 10 rokov Miloševičovho vládnutia. "Musí odísť bez volieb," povedal Djindjič. "Len vtedy, keď už nebude pri moci, budeme mať budúcnosť." Aj napriek tomu, že Miloševičova situácia môže pôsobiť hrozivo - demonštrácie proti jeho zotrvaniu v úrade sa totiž konajú už aj v baštách jeho Socialistickej strany - nie je ešte nič rozhodnuté. V jeho prospech hovorí fakt, že ešte stále kontroluje veľmi silné štátne médiá, ešte stále má podporu polície a armády a ešte stále je dosť Srbov, ktorí sú nazlostení na Západ pre bombardovanie NATO. Do kariet mu môže hrať aj nie najlepšia organizovanosť opozície. Tá si už viackrát robila veľké nádeje, nikdy sa jej však nepodarilo Miloševičov režim naozaj dostať na kolená. V rokoch 1996 - 1997 boli Belehrad a ostatné mestá denne zaplnené demonštrantmi, konečný efekt sa však rozplynul do prázdna. Jedným z dôvodov bola práve roztrieštenosť opozície. Spojené štáty však tvrdia, že dni juhoslovanského prezidenta sú zrátané. Americké ministerstvo vnútra prirovnalo posledné protesty proti Miloševičovi k masovým demonštráciám, ktoré viedli k zvrhnutiu filipínskeho lídra Ferdinanda Marcosa, ku garancii občianskych práv amerických černochov či k ukončeniu britskej vlády v Indii. (REUTERS, kos)