podpredsedu. Dnes je však P. Kanis terčom kritiky, pretože v jeho úrade zastávajú vysoké funkcie bývalí ideologickí pracovníci komunistickej strany.
V minulosti bol na ministerstve obrany veľký osobný a politický spor medzi ministrom J. Sitekom a jeho štátnym tajomníkom J. Gajdošom. Hovorí sa o tom, že dnes je situácia podobná, pretože ste mali odstaviť štátneho tajomníka generála Pivarčiho od informácií. Pripúšťate, že takýchto konflikt existuje?
"Skutočnosti nezodpovedá tvrdenie, že je to rovnaký konflikt. V minulom volebnom období sa prejavoval na ministerstve obrany spor medzi HZDS a SNS. A to sa prejavovalo aj v obsadzovaní postov a dokonca aj vo vysielaní do zahraničia. Ten rozpor bol však napríklad aj v tom, ako obsadzovali vojenské spravodajské služby. Mali sústavný spor a minister Sitek musel vytvoriť zvláštnu inšpekciu nad spravodajskými službami. Keď to porovnáme so súčasnosťou, tak to sú dve rozdielne veci. Otvorene je však potrebné povedať, že problém tu je. Začíname robiť veľké zmeny. Tie premeny sa musia robiť ako celok. Pán štátny tajomník je zapojený v celej reforme. Je členom kolégia ministra, je pri všetkých informáciách. Ak nie som prítomný, vedie kolégium a rozhoduje. Keď by mal byť problém v tom, že štátny tajomník má mať nad niečím gesciu, uvidíte, že čoskoro k tomu dospejeme. Potrebujem sa zbavovať niektorých vecí, ale nemôžem to urobiť bez toho, aby som nevidel do všetkých štruktúr. Medzi mnou a pánom Pivarčim nie je rozpor. Považujem to za prirodzene rozdielne pohľady."
Vylučujete teda možnosť, že váš vyhranený vzťah k štátnemu tajomníkovi vyplýva z vášho osobného podozrenia, že KDH sa usiluje kompromitovať vás?
"Počas desiatich rokov v politike som zažil veľa zložitých situácií a v oveľa horšej pozícii. Nemám žiadne ilúzie o politike, ale keby som mal takýto pocit, nemohol by som byť ministrom. Táto vládna koalícia je historickým riešením. Slovensko nemá inú alternatívu. Politické členenie Slovenska je však iné ako v susedných štátoch. Či v Poľsku, Maďarsku a v Čechách vyhrá súčasná vláda alebo opozícia, nezmení to nič na európskom smerovaní a spôsobe demokratického vládnutia, ktoré má svoje mantinely. Ale na Slovensku je to neustále zápas medzi skupinou strán, ktoré sú rozdielne, ale majú solídny demokratický základ, a stranami, ktoré sú extrémne. Pre mňa je táto línia skutočne osudovou záležitosťou Slovenska. Ak hodnotím veci takto, tak nemôžem vnímať nesúlad, ktorý v rezorte je medzi ministrom a štátnym tajomníkom, za niečo hierarchicky vysoké. Stále hovorím, že nemám takýto pocit a ak by som ho mal, nemôžem byť ministrom."
Pripúšťate však, že rozpor medzi vami, ako reprezentantmi SDĽ a KDH vznikol vtedy, keď ste povedali, že odmietate pána Karola Kulašíka za svojho štátneho tajomníka?
"Minister má právo vyjadriť sa aj k navrhovaným kandidátom. Moje vyjadrenie nebolo až také razantné. Nechcem rozoberať pána Kulašíka. Mám však svoje dôvody na to, aby som povedal, prečo niekto nie, alebo prečo by mohol byť niekto lepší. Dlho sa uvažovalo, že štátnym tajomníkom bude za SDK Peter Ošvát. Nechcem hovoriť o pánovi Kulašíkovi. Možno by bolo dobré povedať, či by si moji kritici nemali rozobrať aj pána Kulašíka."
Nie je rozpor medzi štátnym tajomníkom Pivarčim a vami práve pre bývalých armádnych ideológov, ktorí pôsobia vo funkciách na ministerstve?
"Rozpor je v tomto zmysle prirodzený. V pozícii ministra alebo štátneho tajomníka sme menovaní za svoje strany, identifikujeme sa s ich programom. Som si však veľmi dobre vedomý toho, čo je to ísť do NATO. Viackrát som povedal, že pri vstupe do NATO, čo sa týka konkrétnych osôb, sú rozhodujúce previerky. Každý máme svoj osud, svoj život a ak niekto má zakódované niečo nežiaduce, tak cez previerky neprejde. Každý by mal sám osobne vedieť, kde má jeho cesta do bezpečnostného systému konečné vrátka. Je povinnosťou ministra, aby pre isté práce a v istom čase nasadzoval využiteľných ľudí. V rokoch 2001 - 2002, keď sa bude rozhodovať o našom vstupe do NATO, musíme mať takú zostavu ľudí, ktorí môžu nazrieť do trinástej komnaty aliancie. Ak sa hovorí o politrukoch, tak za mňa sem prišli traja noví ľudia. Politruci, ktorí tu boli, tu aj ostali, pretože tým, že majú na sebe uniformu a nespáchali trestné činy, sú z hľadiska vnútorného chodu vojakmi ako každý iný. Osobne som povedal tým, ktorí sú na dôležitých postoch, aké sú limity ich fungovania."
Otázka stojí aj tak, či sú politruci odborne pripravení na to, aby robili koncepcie, keďže doteraz ich chlebíčkom bolo politické školenie mužstva, nie odbornosť. Do roku 1989 nevelili ani čate.
"Nechcem vystupovať ako ich zástanca. Beriem to ako istú skutočnosť, ktorá nastala a ktorá je istým dôsledkom toho, aký bol režim. V každej profesii dochádza k istej konkurencii. Niektorým sa dávajú nálepky, aby umelo vypadli z konkurencie. Musel som stavať na ľuďoch, ktorých poznám, ale som natoľko konzekventný, že viacerí ľudia sú si takisto vedomí svojho limitu."
Na ministerstve obrany teda nie sú lepší odborníci ako politruci?
"Nechcem to stavať tak, že kto je lepší. Pri integrácii, ktorá nás čaká sa niektoré sekcie zlúčia, prídu noví ľudia a tento problém sa vyrieši v prospech cesty do NATO."
Naznačili vám niekedy partneri z NATO, že ľudia, ktorými ste teraz obklopený, nevyhovujú ich kritériám?
"Všetky východné armády mali takéto štruktúry, takéto osoby a bolo vecou vývoja, nakoľko sa tieto osoby uplatnili. Poľský prezident bol za starého režimu ministrom a členom ústredného výboru komunistickej strany, náš prezident takisto, predseda Ústavného súdu SR bol posledným ministrom spravodlivosti v starom režime. Je to východoeurópska realita."
Je pravda, že nás Rusi vydierajú zastavením deblokácií pre rozhodnutie vlády nedoviesť systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý dohodla Mečiarova vláda?
"Ide o veľmi závažnú vec. Keď Poľsko, Česko a Maďarsko smerovali do NATO, bolo známe, že sú predmetom záujmu iného štátu, ktorý spochybňoval tieto krajiny. My sme v ich pozícii teraz. Slovenská vláda jednoznačne povedala, kam smeruje. Potvrdilo to aj rozhodnutie nedoviesť S-300, aj rozhodnutia pri konflikte v Juhoslávii. Vláda sa napriek tomu, že nemala masívnu podporu verejnej mienky, správala ako vláda, ktorá si stojí za svojimi programovými hodnotami. Vzhľadom na to, čo sa udialo aj v prípade Poľska, Maďarska a Česka, som presvedčený, že SR je dnes objektom záujmu rôznych síl, ktoré by ju chceli spochybniť. Preto je otázka zbraní a zbraňových systémov veľký symbol. Ponímanie obrany za Mečiara bolo v tom, že štát sa musí spoliehať len na vlastné sily, a preto rozhodnutie o dovoze S-300 vyplývalo z predstavy, že SR bude ostrovom mimo väzieb. Taká obrana je však veľmi drahá. Bol to strategický nezmysel. Voľby, ktoré boli minulý rok, boli odbočkou od smeru, ktorý mohol skončiť pre Slovensko veľmi zle. Veľmoc ako Rusko sa teraz správa urazene, ale podľa môjho názoru sú aj tam sily, ktoré vedia, že SR pôjde svojou cestou. Po istom urazení Ruská federácia bude mať záujem o normálne vzťahy a aj deblokácie budú pokračovať."
Po nástupe do funkcie ste nevylúčili možnosť, že existovala za Mečiara tajná vojenská zmluva medzi Slovenskom a Ruskom. Stojíte si za vyhlásením?
"Vtip je v tom, že som nikdy nevyhlásil, že existuje tajná vojenská zmluva. Otázka o tajnej vojenskej zmluve zaznela vo Viedni. Redaktor rakúskej agentúry APA dal otázku, či to nevylučujem. Ja som odpovedal, že sa preveruje zmluvný základ a ešte práca neskončila. Dodatok bol, že minister nevylučuje. Ďalší to obrátili z nevylučuje na to, že zmluvy sú a už som sa viezol. Pri spôsobe vládnutia, ktorý bol, má nástupca vždy neistotu, čo zdedil. Už som veľakrát vyhlásil, že je nevyhnutné prijať zákon o striedaní moci, ktorý uloží štátnym funkcionárom, čo je ich povinnosťou zo zákona vzhľadom na to, keď niekto prichádza. Rok trvá, aby sa dalo dohromady, čo je rozrobené, čo treba dotiahnuť."
Je dnes zastavený prísun tovarov v rámci deblokácií?
"Deblokácie robí rusko-slovenská komisia, ktorá sa musí dohodnúť. Problém je v tom, že Rusi prišli s názorom, že keďže sme neodobrali S-300, tak oni si 140 miliónov dolárov, ktoré mal systém stáť, odpočítajú z dlhu. To je neprimeraný nátlak. Z dokumentov nevyplýva potreba náhrady za nedovezenie S-300. Chceme deblokovať, ale chceme komodity, ktoré potrebujeme."
Potrebujeme vojenskú techniku?
"Potrebujeme aj špeciál, pretože odkázanosť na náhradné diely napríklad pri letectve je veľmi veľká. Blíži sa však čas obnovy leteckého parku. Rozhodnutie sa pre nový typ lietadiel je vecou aj na štyridsať rokov. Začne to fungovať, nadväzujú opravy, dovoz súčiastok a podobne."
Viete si predstaviť, že po určitom čase prestaneme lietať na MiG-29 a začneme napríklad na amerických F-16?
"Viem, pretože pri lietadlách sa musí rozmýšľať dlho dopredu. MiG-29 sú vynikajúce stroje, ale ich prevádzkové náklady sú obrovské. Keby piloti mali lietať sto hodín na Mig—29, ako lietajú stíhači na Západe, náš rozpočet by bol iba pre nich. Svet sa však zmenil. Ponímanie letectva musí zodpovedať nášmu budúcemu miestu v bezpečnostnej štruktúre. Potrebovali by sme 40 až 60 nových lietadiel. To je obrovská suma a štát ju nemá. Naozaj ide o mimoriadne rozhodnutia. Skôr ide o hospodárske rozhodnutia, ani nie tak vojenské."
Môžeme to chápať tak, že s ruskými lietadlami by ste sa radi rozlúčili?
"Rozhodnutie sa pre niečo iné bude otázkou ceny, nákladov a podielu slovenského priemyslu na produkcii lietadiel. Je to zložité. Keď som bol opozičný poslanec, tak som mal istú bázeň voči armáde a nerobil som z vecí armády predmet politického zápasu. Teraz sa presviedčam o tom, že opozícii nie je svätá ani armáda. Pri predaji starých tankov T-55 nás poslanec Gajdoš obviňoval z vlastizrady. Oni však predali takéto tanky po dvesto dolárov a my sme to dokázali za neporovnateľne vyššiu sumu."
V poslednom čase sa veľa hovorí o reforme armády, zatiaľ však reformu veľmi nevidno. Čo s tým?
"Oveľa viac robíme, ako publikujeme, čo je prirodzené. Pokiaľ nie sú niektoré veci uzatvorené, nemalo by sa s tým vychádzať, pretože niektoré materiály sú tajné. Treba povedať, že každá strana sa pred voľbami nejako pripravovala. Mala predstavu, čo treba urobiť počas volebného obdobia, ak uspeje a dostane sa do vlády. Zjednocovali sme volebné programy strán, ktoré sú vo vládnej koalícii pri tvorbe programových téz. V programovom vládnom vyhlásení je veta, že sa uskutoční rozsiahla reforma armády. Nikto nám nelimitoval, čo máme dokedy urobiť. Žiadny rezort nepripravuje takú rozsiahlu vlastnú premenu, ako rezort obrany. Začali sme reorganizácie - prvé znižovanie počtov a hľadanie nových štruktúr. Keby armáda ostala v takej štruktúre a v rozsahu, ako sme ju zdedili po voľbách, tak by sa rozpor medzi zdrojmi, ktoré sú na fungovanie celého rezortu a potrebami, prehlboval. Európa je výrazne iná a armády okolitých štátov prešli obrovskými zmenami, kým slovenská armáda zmenami neprechádzala. V roku 1994, keď som bol ministrom, sme prijali koncepciu budovania armády. Podľa nej sa malo ísť, ale koncepcia zamrzla v roku 1996. Potrebné premeny sa nekonali a preto teraz musia byť razantnejšie a máme na ne menej času. Termíny reformy sme si určovali sami, naštartovali sme v prvom roku. Treba dospieť ku konsenzu pri premenách a rešpektujem to, aby sa zmeny konali za súhlasu generality armády, autorít, ktoré v rezorte sú."
V akej polohe je reforma?
"Návrh na reformu, ktorý vypracovalo ministerstvo, prešiel už viacerými diskusiami. Naša predstava je už vo fáze posledných úprav a prebiehajú práce na koncepcii reformy armády. Definitívne znenie materiálov bude do 15. augusta. Potom to prejde cez parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, cez Radu obrany štátu, cez vládu a nakoniec do parlamentu. Aby sa reforma podarila, je potrebné prejsť na iný systém plánovania. Obranné plánovanie nie je plánovaním z roka na rok, ale čo armáda potrebuje investovať, financovať. Jej premeny musia byť kryté finančným rozpočtom. Pokiaľ neprejdeme na obranné plánovanie, ťažko je možné hovoriť o zbližovaní sa s NATO. Zmyslom zmien je posilnenie miesta a poslania vojska. Celá reforma sa premietne aj v tom, ako sa budú znižovať počty vojakov, zbraní a zbraňových systémov. Musí byť vyriešená aj dislokácia vojsk. Na tom robí generálny štáb. Po 1. januári 2000 bude možné posudzovať rezort, čo dokázal. Vtedy začne nová štruktúra ministerstva, generálneho štábu a ozbrojených síl. Niečo sa udeje so železničným vojskom, možno aj s vojskom ministerstva vnútra."
Práve z vášho ministerstva zaznela od niektorých dôstojníkov kritika, že keď sa pripravujú paralelne koncepcia reformy rezortu obrany a koncepcia reformy armády, transformácia armády zaostáva.
"V roku 1994 sme pripravili obrannú doktrínu, ktorú prijala Národná rada SR. Doktrína je platná a svojím významom preklenula aj obdobie poslednej Mečiarovej vlády. Je úplne jasná. Cieli k získaniu členstva v NATO a precízne vysvetľuje postavenie SR v meniacej sa Európe. Pripravili sme vtedy koncepciu armády. Osobne som odovzdával prezentačný dokument Partnerstva za mier, kde bolo takisto vyjadrené, ako budeme spolupracovať s krajinami NATO. Neprišiel som sem ako nováčik. Prišiel som len do iných pomerov, ktoré boli oveľa horšie ako v roku 1994. V roku 1994 armáda trvala len vyše roka. Volebné obdobie, ktoré prišlo potom, urobilo aj v armáde delenie na skupiny, čo vyplývalo zo spôsobu vládnutia. Armáda z hľadiska vnútropolitickej neutrality aj nadstraníckosti bola v horšom stave v závere minulého roka ako v roku 1994. Vôbec nie je na škodu, že reforma sa pripravuje po dvoch líniách. Dávajú základ pre dialóg. Vždy bola konfrontácia medzi ministerstvom obrany a generálnym štábom. Pohľad ministerstva bol viac vojensko-politický a pohľad štábu bol vojensko-odborný. Teraz ide o to, aby vznikla istá integrácia. Pri hľadaní optimálnych riešení sa z viacerých zdrojov formulujú predstavy aj názory. Názory sa zrazia, nastane trma-vrma, ale potom ohňom prechádza každý názor. A v tom ohni a v spore musia byť silné argumenty, aby si to niekto udržal, že je to správne. Zbližovanie prebieha cez spor a ja ten spor považujem za zdravý. Celá príprava koncepčných materiálov je už v záverečnom štádiu. Reforma smeruje k tomu, aby sa posilnilo poslanie vojska a jeho veliacich štruktúr. Aj integrácia generálneho štábu do ministerstva obrany neznamená zmenšenie významu štábu. Naopak, zaujme významnejšiu pozíciu. Štruktúra ministerstva a štábu bude adekvátna štruktúram armád, ktoré sú v NATO."
Z vašich slov vyplýva, že časť generality nesúhlasí s vašimi krokmi.
"Treba rozlišovať niekoľko rozporov a rozdielnych názorov. Prvý rozpor je v záujme veci. Aj moja metóda je založená na sporoch, lebo vždy to prejde skúškou kvality návrhu. Druhý rozpor je v tom, že každá reforma prináša veľkú neistotu. Nariadil som, aby vznikla osobitná skupina, ktorá si bude všímať sociálne súvislosti reformy. Vojenské zákony prijaté za minulej vlády istým spôsobom umŕtvujú živý organizmus armády a vnášajú statické istoty, že pomaly nemôžme ani presunúť vojaka alebo zdvihnúť niekoho, kto je schopnejší. To sú úžasné problémy. Je to tak stabilizovaná istota, že štruktúry sú neživé. Vojaci majú byť ľudia, ktorí idú tam, kam ich armáda pošle. Keď som v roku 1994 odchádzal z postu ministra, chcel som na ministerstve znížiť počty o jednu tretinu. Keď som o štyri roky prišiel, boli počty takmer o sto percent vyššie. Niekto sa hral na dobrého otca, dával prácu. Ibaže ja viem, že štát na to nemá peniaze a taká veľká armáda a rozbujnená byrokratická štruktúra ani nie sú potrebné, a preto som prišiel s tým, že ich musíme znížiť. Z tohto pohľadu som zlý a prinášam neistotu. Musím však sledovať vyšší princíp. Slovensko má 87 percent hraníc s NATO, čím je povedané, kde sme, a naša armáda musí smerovať k počtu 30-tisíc vojakov. Momentálne je ich okolo 35-tisíc. Úmerne k tomu je však potrebné zbavovať sa aj objektov, ktoré nepotrebujeme, znižovať prevádzkové náklady a používať rozpočtové prostriedky na modernizáciu.Tretí rozpor spočíva v tom, že niekto s reformou nesúhlasí z politických dôvodov. Žiaľ, musím povedať, že v armáde sa vyjadrujú názory, ktoré majú politické korene. Ich autori pritom inklinujú k tomu, čo tu bolo. Ak niekto stráca pozície, tak sa mu to nepáči a je aj agresívny. Na ministerstve bol napríklad úrad pre výzbroj, techniku a materiál. Doposiaľ znášame dôsledky z rôznych podpísaných záväzkov, ktoré neboli rozpočtovo kryté, alebo sa ukazuje, že došlo k porušeniu zákona. My sme namiesto sprofanovanej štruktúry vytvorili akvizičný úrad, ktorý funguje vo všetkých armádach."
RICHARD FILIPKO,
PETER TÓTH
