i výtvarných umení v Prahe. Vytvoril z nej prestížnu modernú školu. Jeho kolegovia trochu ľutovali, že sa vlani dal na politickú kariéru a jeho nezvolenie do Senátu privítali. O to radšej ho teraz niektorí vidia na čele Národnej galérie. Je dosť neobvyklé, aby na čele galérie stál výkonný umelec. Ale to ešte nemusí vzbudzovať nedôveru. Až potom, ak urobí zásadnú chybu, čo bude súvisieť s krížením jeho umeleckých záujmov a riaditeľovaním, ho bude môcť verejnosť kritizovať. Druhá vec je, akým spôsobom bol do funkcie inštalovaný. Odborná komisia, ktorú vymenoval minister kultúry, vybrala štyroch kandidátov v poradí, v akom boli ohodnotení. Knížák sa ocitol spoločne s ďalšími na treťom a štvrtom mieste. Minister vypísal akési druhé kolo, v ktorom už Knížák vyhral. Týmto rozhodnutím určite nepripravil Knížákovi ideálnu pôdu na vstup do Národnej galérie. Zvlášť, keď o ňom ako o šéfovi tejto galérie Dostál hovoril už koncom minulého roka.
Názory na menovanie Milana Knížáka sa tiež dosť líšia. Pracovník Českého múzea výtvarných umení, teoretik Olaf Hanel hovorí: "Tak toto som naozaj nečakal. Je mi ľúto Národnej galérie aj Milana Knížáka." Podobný názor má aj známy pražský súkromný galerista Jiří Švestka: "Milan Knížák dosiahol to, po čom už niekoľko rokov túžil. Pokiaľ by s rovnakou vehemenciou, s akou získal tento post, dopomohol Národnej galérii k medzinárodnej prestíži a jej konsolidácii, bolo by to vynikajúce. V zásade som ale skeptik, pretože považujem toto miesto za nevhodné pre aktívneho umelca." Naopak Veronika Bromová, umelkyňa reprezentujúca teraz Českú republiku na Bienále Benátky, je nadšená. "Hovorím: Knížák na Hrad!" Aj český výtvarník žijúci od roku 1968 v Paríži Miloslav Moucha si myslí, že Knížák je organizačne schopný a rozhodný. "Knížákovo menovanie bude mať svoje pozitívne aj negatívne stránky, ale myslím si, že v tejto situácii nebolo lepšej voľby. My dvaja nie sme žiadni kamaráti a ja som na úplne opačnom konci tvorby a filozofie." V Národnej galérii sa po roku 1989 - po odvolaní dlhoročného riaditeľa Jiřího Kotalíka - vystriedalo niekoľko teoretikov: Lubomír Slavíček, Ladislav Daniel, Martin Zlatohlávek a Dagmar Ševčíková. V podstate nikto z nich neodchádzal zo svojej funkcie dobrovoľne.
LENKA LINDAUROVÁ
(Autorka je šéfredaktorka
časopisu Umělec, spolupracovníčka denníka MF Dnes)
