"Fryderyk Chopin sa vyjadroval takmer výlučne prostredníctvom klavíra, je jeho synonymom, žil v čase, ktorý možno nazvať zlatým obdobím klavírnej hry a je jej najpoetickejším autorom. A navyše, jeho balady u nás ešte nikto kompletne nenahral," vychrlil hneď niekoľko dôvodov vzniku svojho cédečka Fryderyk Chopin - Balady klavirista Daniel Buranovský. Jedným dychom však dodal, že vážna hudba sa potrebuje vrátiť k hodnotám živého kontaktu. "Cédečko je niečo trebárs ako výtvarné dielo, to, čo zostáva. Prednosťou koncertu je jeho neopakovateľná atmosféra. Tým, že poslucháč interpreta aj vidí, je jeho zážitok z hudby komplexný, kým na nahrávke táto jedinečnosť momentu chýba. Koniec koncov, potreba živého kontaktu platí aj všeobecne medzi ľuďmi. Na druhej strane, cédečko je určené tým, ktorí by na koncert nešli, nepoznajú ma a môžu ma tak vďaka nemu objaviť. A v neposlednom rade je určené aj pre zahraničných záujemcov." Práve zahraničie je pre D. Buranovského v tomto čase veľmi aktuálne - 35-ročný pedagóg na VŠMU v Bratislave, kde sa zároveň venuje doktorandskému štúdiu, prijal pozvanie do Južnej Kórey, kde bude v budúcom školskom roku ako hosťujúci profesor vyučovať dva semestre na katolíckej univerzite v tamojšom treťom najväčšom meste Taegu.

Vyhľadávaný sólista i komorný hráč, ktorý má za sebou koncerty takmer po celej Európe, ale aj Ázii a Južnej Amerike, v súčasnosti tiež častý partner laureáta Pavarottiho ceny Martina Babjaka či mladého talentovaného huslistu Dalibora Karvaya, vníma postavenie vážnej hudby nielen cez svoje úspechy. "Niektorí ľudia z mojej brandže sa snažia o akési zjednocovanie vážnej hudby s populárnou, podsúvajú poslucháčom zľahčujúce podoby či vytvárajú rôzne komerčné projekty. Som za to, aby sa rôzne druhy hudby vzájomne ovplyvňovali, napríklad na vážnu hudbu už dávno pôsobil džez, ale hrať vážnu hudbu, ktorá sa podobá na populárnu alebo naopak, je nebezpečný podnik. Raz po koncerte som zahral jeden prídavok z West Side Story, mal obrovskú odozvu, a vtedy som si povedal - vidíš, keby si hrával toto, mal by si väčší úspech. Ale úspech nie je vždy to jediné," hovorí D. Buranovský, ktorý zdôrazňuje, že pri súčasnej podpore vážnej hudby, ktorá je skôr v rovine proklamačnej a oficiálnej, sú jej interpreti podhodnocovaní. "Interpret je predsa jediný, kto rozoznieva hudbu, je jej tvorcom v čase a priestore." ALEXANDER BALOGH