Z praktických dôvodov zaviedla fínska vláda vízovú pre Slovensko, pretože ďalších žiadateľov o azyl by nezvládol ani v priemere na sto žiadateľov zvyknutý imigračný systém, ani na doraz preplnené utečenecké tábory. Veľkosť tejto imigračnej vlny by bola adekvátna situácii, keď sa v materskej krajine rozhorel nejaký ozbrojený konflikt, no fínski predstavitelia sa zrejme presvedčili, že to nie je tento prípad. Po prešetrení prvých desiatok žiadostí o azyl, ktoré vo väčšine prípadov neobsahovali konkrétne dôkazy o hrubom porušovaní ľudských práv, týraní, ubližovaní na zdraví, zastrašovaní či iných prejavoch násilia, siahli po dosť nepopulárnom riešení, ako príchod azylantov zastaviť. Fínska vláda situáciu Rómov na Slovensku nehodnotila a zároveň tvrdí, že "exodus" pravdepodobne nebude mať pre Slovensko žiadne dozvuky na európskej úrovni. Nie je to ale celkom pravda. Menšinové práva sú dôležitou časťou politického balíka integračných kritérií a situáciu Rómov na Slovensku európski diplomati teraz určite budú bdelo sledovať, asi aj s istou dávkou skepsy. Zdôrazňovať, že u nás je všetko v najlepšom poriadku, je asi ten najlepší spôsob, ako túto skepsu ešte prehĺbiť. Ukázať otvorene, kde sú nedostatky, naopak, vzbudzuje dôveru a o tú nám predsa predovšetkým ide.
Mohli by sme, samozrejme, pozvať na Slovensko medzinárodných expertov na menšinovú a rómsku problematiku, no tým sa celá záležitosť ešte automaticky neuzavrie. Vypracovanie nových veľmi podrobných štúdií napriek tomu, že nás o to nikto nežiadal, o živote rómskeho etnika na Slovensku, o jeho sociálnej situácii, prípadne sumarizovať prejavy rasizmu, ktoré sa vyskytli, možnosti na rozvoj rómskeho jazyka a kultúry, by však vzbudilo oveľa lepší dojem. To sa, dá dotiahnuť ešte do väčšej dokonalosti návrhmi a projektmi na riešenie zosumarizovaných problémov, ba ešte ďalej, do ich realizácie. Dá sa to urobiť aj vtedy, ak sa popri tom polícia bude zaoberať prípadom manipulácie a organizovania exodu z politických či ziskových dôvodov, prípadne ich kombinácie. To je práve to, čo od nás Európa očakáva, aj keď Bratislava zrejme žiadne takéto požiadavky nedostane na papieri.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ