Deviaty týždeň bojov v indickej časti Kašmíru, sprevádzaných občasnou paľbou cez indicko-pakistanské hranice, dosiahol v týchto dňoch svoj vrchol - navyše korunovaný pakistanským tvrdením, že Islamabad nebude váhať s použitím jadrovej zbrane, ak bude ohrozená jeho územná celistvosť. "Ak bude ohrozená naša suverenita, môžeme gombík stlačiť," pakistanský minister zahraničných vecí Sartádž Azíz to povedal pre francúzsky denník Le Figaro. Jeho zmätené slová, ktorými sa potom snažil zmierniť svoju prvú verejnú hrozbu použitia jadrovej zbrane proti Indii, ktorá by na to mohla zareagovať presne takým istým spôsobom, nikomu pokoja na duši asi nepridali. Azíz si síce myslí, že jadrové zbrane neboli vyrobené na to, aby boli použité, no ich využitie ako nástroja nátlaku považuje za úplne v poriadku.
Mierové iniciatívy na urovnanie konfliktu v kašmírskom regióne zatiaľ nepriniesli ovocie. V nedeľu síce pakistanský premiér Naváz Šaríf vo Washingtone sľúbil americkému prezidentovi Billovi Clintonovi, že stiahne z indickej časti Kašmíru pakistanských bojovníkov, ktorých sa India snaží už vyše dvoch mesiacov vytlačiť vojenskou silou, no ukázalo sa, že šlo o celkom prázdny sľub pre efekt, ktorý nepriniesol žiadne uvoľnenie. Islamabad vôbec nerozviedol, ako to plánuje urobiť, keď priamu vojenskú účasť na konflikte popiera a tvrdí, že bojovníkom poskytuje len "morálnu" podporu. Naí Dillí oznámil, že si počká, kým sa tento sľub prejaví v praxi a dovtedy bude pokračovať bojoch, čo aj splnil - v prvých dňoch týždňa zaznamenal významné vojenské víťazstvá. Výzvu Islamabadu stiahnuť sa z Indie už odmietla jedna z radikálnych bojových skupín tvrdiac, že boj za slobodu Kašmíru sami začali a budú pokračovať až do skončenia indickej okupácie. Veľké prejavy nevôle vyvolala "Šarífova kapitulácia" pred Indiou aj medzi islamskými stranami.
Odkedy asi pred 10 rokmi ozbrojené skupiny začali po prvý raz operovať v Kašmíre, India obviňuje Pakistan, že pakistanská rozviedka im dodáva informácie a školí ich v táboroch na pakistanskom území. Teraz im vraj nedodáva len morálnu podporu, ale aj logistickú, materiálnu aj skúsený vojenský personál. To Šaríf vo Washingtone nepriznal, len pripustil, že do Kašmíru sa bojoví dobrovoľníci a pomoc dostávajú istými od vládnych kruhov nezávislými kanálmi. Obe strany uznávajú, že situácia na kašmírskej línii prímeria, vytvorenej po rozdelení britského mandátneho územia na moslimský Pakistan a prevažne hinduistickú Indiu, by sa mala znormalizovať. Napätie na tejto hranici oddeľujúcej od seba dve jadrové mocnosti hrá do karát Islamabadu z jedného hľadiska: že by rád dotlačil Indiu k serióznym vyjednávaniam o Kašmíre za medzinárodneho sprostredkovania. Podľa Naí Dillí tento problém nehodno otvárať a za účasti medzinárodných vyjednávačov už vôbec nie.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ