srbských mimovládnych organizácií, združenia s asi 40 organizáciami, ktoré má azda ako jediné medzi svojimi členmi aj albánske organizácie. Zastúpenie v nich majú aj Slováci z Vojvodiny, ktorí sa postavili proti Miloševičovmu režimu.
Vojnu v Kosove ste prežili v Nemecku. Čo si myslíte o leteckých náletoch NATO?
"Musím povedať, že zo strany Západu to bolo hlúpe. Od začiatku vojny som sa zasadzoval za potrestanie Srbska a za tým si stojím. Myslím si však, že nie srbský ľud, ale tí, ktorí sa vydávajú za zástupcov srbského ľudu, sú zodpovední za rozpad Juhoslávie. To sa musí odstrániť. Ale bombardovať v Srbsku mosty, školy a nemocnice a zabíjať civilistov… Pochybujem o správnosti tohto riešenia."
Aké riešenie by ste zvolili?
"Po bitke je každý generálom. Už pred piatimi rokmi som sa zasadzoval za to, že sa s Miloševičom musí zaobchádzať inak. Prvá možnosť bola v Haagu v roku 1991. Vtedy sa malo oveľa energickejšie rozprávať s Miloševičom, potom by sa možno nebolo stalo to, čo sa stalo. Druhou šancou bol Dayton. Táto dohoda o Bosne mala zahrnovať aj Srbsko a Kosovo a tým zabrániť vývoju, ktorý sa tam odohral. Ľahkomyseľne sa zabudlo na to, že rozpad Juhoslávie sa začal v Kosove a malo sa počítať s tým, že skôr alebo neskôr sa vývoj opäť vráti do Kosova a že práve tam sa odohrá aj záverečná fáza. Hoci kosovská kapitola vyzerá už ukončená, proces rozpadu Juhoslávie ukončený nie je. Ešte budú problémy s Čiernou Horou a s Vojvodinou a podľa mňa hrozí aj možnosť občianskej vojny v samotnom Srbsku."
Prečo podľa vás napokon juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič ustúpil, keď si musel byť vedomý, že tým minimálne ohrozuje vlastnú politickú pozíciu v štáte?
"Pretože sa ocitol pod tlakom. To je obvyklá schéma - niečo sa od Miloševiča požaduje, on povie ,net‘, potom rastie medzinárodný tlak, a keď sa to už nedá vydržať, tak povolí a ustúpi dokonca viac, ako sa očakávalo."
Bol to podľa vás dôsledok leteckých náletov NATO alebo bolo rozhodujúce Rusko?
"Nie, to si nemyslím. Rusko si varí vlastnú polievočku a v tomto prípade nezohralo žiadnu veľkú úlohu."
Srbské opozičné strany rozbehli sériu demonštrácií proti Miloševičovmu režimu. Akú tomu dávate šancu?
"Takmer každý Miloševičov nepriateľ je mojím priateľom, s výnimkou Vuka Draškoviča (predseda Srbského hnutia obnovy - pozn. red.), ktorý bol s Miloševičom v koalícii, stále niečo proti nemu hovoril, ale nikdy nič neurobil. Pre mňa nie je Vuk Draškovič žiadnou opozíciou, ani Zoran Djindič (predseda Demokratickej strany Srbska - pozn. red.). Od začiatku vojny v Kosove Draškovič a Djindič Miloševiča napádali a kritizovali, ale nie preto, že vojnu v Kosove začal, ale že ju prehral. A to je veľký rozdiel."
Čo si myslíte o zoskupení opozičných strán Aliancia za zmenu?
"Je slabá a zmena na špici politiky vlastne nič nerieši. Musí sa zmeniť mentalita ľudí, ale to nie je možné uskutočniť napríklad s Vukom Draškovičom či Zoranom Djindičom. Preto od tejto aliancie neočakávam veľa."
Má Miloševič stále podporu obyvateľstva?
"Miloševič ešte neskončil. On môže zajtra vypísať voľby a zvíťaziť. Ale povedať, či má podporu obyvateľstva, je veľmi relatívna vec. Posledné voľby vyhral so 45 percentami, ale len pri 50-percentnej volebnej účasti. To znamená, že on získal polovicu z polovice voličstva a to je menej ako 25 percent obyvateľstva. Problémom Srbska je politická apatia. Ľudia sa o politiku nezaujímajú."
Má podpisová akcia opozície požadujúca odstúpenie Miloševiča nádej na úspech?
"Podľa ústavy a zákonov nie je takáto akcia právoplatná. Môže to byť iba morálna výzva, ale politicky sa tým nič nemení. Hoci je veľmi dobre, že sa podobné akcie uskutočňujú, pretože každý volič, ktorého táto akcia osloví, je potenciálnym voličom niečoho, čo príde po Miloševičovi."
Vidíte momentálne v Srbsku možného Miloševičovho nástupcu?
"Nie."
Žiadne riešenie?
"Riešenie, ktoré si viem predstaviť, je zosilnená medzinárodná prezentácia v Srbsku, istý druh protektorátu. Už pred, ale predovšetkým po náletoch NATO je Srbsko zničenou krajinou, ktorá trpí frustráciou a biedou. Nastávajúca zima bude v Srbsku veľmi, veľmi studená, ľuďom treba pomôcť. Možno tu hovoriť o paralelách s Nemeckom po roku 1945."
Západ spája hospodársku pomoc pre Juhosláviu s odstúpením Miloševiča. Čo si myslíte o tejto podmienke?
"To je zle. Tým bude trpieť obyvateľstvo, ale Miloševičov režim to posilní, pretože propaganda je stále v jeho rukách, takže on urobí všetko pre to, aby verejnosti povedal - pozrite, ja som proti Západu bojoval a teraz sa pozrite, aký Západ vyvíja tlak."
MIRIAM MRÍZOVÁ
Bratislava - Bonn
