Najväčšie problémy by pre Slovensko vznikli na hranici s Rakúskom. Dočasné zavedenie vízovej povinnosti na štyri mesiace pre slovenských občanov cestujúcich do Fínska je len bilaterálnou záležitosťou Fínska a Slovenska. V prípade, že by Fínsko už aktívne implementovalo Schengenskú dohodu, pre ostatné krajiny Schengenu z toho nevyplýva nijaká povinnosť. Každá krajina rieši udeľovanie víz a azylu individuálne, ale v súlade so zmluvou. Schengenská dohoda vznikla v roku 1985 podpisom dohody medzi Belgickom, Francúzskom, Holandskom, Luxemburskom a Nemeckom v luxemburskom mestečku Schengen. K dohode postupne pristúpilo Taliansko, Portugalsko, Grécko, Španielsko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko. Schengenská dohoda zabezpečuje, aby sa občania krajín dohody mohli pohybovať po účastníckych štátoch bez colných a pasových kontrol. Dôsledkom dohody sú sprísnené kontroly na hraniciach okrajových štátov Schengenu. Dohoda nadobudla platnosť v roku 1995. Fínsko pripojilo pod dohodu svoj podpis v roku 1996, ale podľa informácií fínskej reprezentácie pri EÚ v Bruseli ju ešte aktívne neimplementuje. Podpisom dohody medzi krajinami Schengenu a Severskej ligy sa dňa 18. mája 1999 podarilo vyriešiť štatút Nórska a Islandu, pre ktoré ako nečlenské štáty EÚ teraz platí Schengenská dohoda o voľnom pohybe osôb bez toho, aby sa stali signatármi samotnej dohody. Okrem Nórska a Islandu sú členmi Severskej ligy aj Fínsko, Švédsko a Dánsko, ktoré sú však aj členmi Schengenu. Práve Severská liga by mohla zareagovať medzi prvými a pripojiť sa k Fínsku. Veľká Británia a Írsko, ktoré majú vzájomnú dohodu o hraničnom režime, stoja mimo Schengenu, vízovú povinnosť nám však zaviedli už vlani.
(kos, TASR)
