Šahy, dva týždne po záplavách. Na dvoroch domov, ktoré boli zaplavené, sú porozkladané koberce, nábytok, elektronika, kuchynské riady, chladničky. Okná a dvere sú pootvárané dokorán. Pováľané ploty, vypadané kusy stien, prevrátený Wartburg, vedľa neho zablatený televízor. Do garáže a dvora Mikuláša Dobisza sa zrútila stena hospodárskej budovy od suseda, na dome je čiara, pokiaľ siahala voda. "Všetok nábytok sme museli vynosiť, parkety vytrhať. Spať chodím o polnoci a ráno skoro vstávam, aby som sa zase pustil do čistenia," hovorí M. Dobisz, ktorý dokončil v Šahách dom v roku 1967. Primátorovi Ernestovi Zsolnayovi sa pri pohľade na diery v popraskaných stenách urobia na čele vrásky, zapáli si cigaretu. "Prezident sa chytil za hlavu, keď to videl. Ale Dzurinda, ten neprišiel, ten po moste chodil a čo tam mohol vidieť. Nič," hovorí M. Dobisz v garáži. Nad ním visí na šnúrke sušiaci sa fotoaparát. Na streche garáže sa zachránilo prasa Mažola, ktoré chovajú. Prasa ostalo, no pes sa utopil a voda odniesla aj štyridsať vriec obilia. M. Dobisz zamieri do záhrady: "Prišlo to tak odrazu. Za pol hodinu bolo všetko zaliate. Pováľalo ploty, voda odniesla drevo - metrovicu," ukazuje na prázdne miesto. Všade sú stopy po blate. V Šahách pri povodni zodvihla voda všetok odpad s čistiarne vôd a rozniesla ho po záhradách. V susedovej záhrade vidieť prevrátenú latrínu, z prepadnutej strechy trčí iba anténa a komín. Druhý sused Karol Hence tiež všetko suší v záhrade. Jemu sa pes zachránil, no zahynulo mu veľa prasiat. Doma však nie je, väčšina ľudí zo zatopených domov je pri rodinách, dvadsiatich ubytovali v internáte. Podobne to vyzerá aj v Tešmáku a Preseľanoch. V prvom dome v Tešmáku, dedine, kde ľudí víta tabuľka s nápisom Pozor, besnota, už síce majiteľ polieva záhradu, no okná na dome sú dokorán. Na poliach stojí voda, tam, kde rástla kukurica, dnes nie je nič. V potôčiku, ktorý narobil v Tešmáku najväčšie starosti, sa kúpu husi. Je široký sotva päťdesiat centimetrov, vlani bol vyschnutý. Na ceste stojí veľký kontajner plný poškodeného nábytku, kobercov, porozbíjanej keramiky. Vecí, ktoré sa používali, až kým neprišla veľká voda.
Vyše týždňa po tom, čo v okolí Myjavy opadla povodňová voda, už väčšina ľudí na povodne len spomína. "Vody nebolo až tak veľa. Pred dvoma rokmi to bolo horšie. Akurát že pršalo už dlho predtým a zem bola celkom napitá. Potom prišli silné lejaky a pôda už vodu nevsakovala. Tak vlastne vznikali tie záplavy. Našťastie, už minulý víkend bolo pekne teplo, a tak si ľudia mohli všetko vysušiť," povedala nám jedna zo žien, ktorú sme stretli s motykou pri ceste. Napriek tomu, že následky záplav boli už vo väčšine prípadov v rámci možností odstránené, ľuďom sa k vode ani pri vysokých horúčavách nechcelo. Priehrady, o ktoré sa ľudia pred pár dňami strachovali, či vydržia, neboli síce prázdne, ale typicky letné obsadenie to tiež nebolo. "Ani sa nečudujte. Však sme tu už skoro jak hladová dolina. Tí, kerí majú peníze, sú všelikde pri mori a my ostatní máme čo robit. Navyše je týždeň pred výplatou. Choďte do obchodu, uvidíte, jak je tam prázdno," vysvetlil nám muž, ktorý si namiesto priehrady sadol do chládku k pivu. RICHARD FILIPKO,
DUŠAN DEVÁN
