exkluzívnej zmluvy o spolupráci zažalovala firma Škvrna. Jej členovia podľa firmy Škvrna bez súhlasu spoločnosti zmenili svoje zloženie, realizovali dielo s inou spoločnosťou a master pásky nahrané a financované spoločnosťou Škvrna zneužili pri realizácii diela vydaného inou spoločnosťou, Polygram/Universal. Skupina sa naraz stáva mediálnou témou pre spor, ktorý je síce iste významnou súčasťou ich života, ale určite nie je tým, čím sú I.M.T. Smile zaujímaví. I.M.T. Smile sú jednou z najobľúbenejších slovenských skupín, ktorých skladby postupne čoraz viac ľudí, a nielen klasických fanúšikov pop music, spája s vlastným životným pocitom. "Všade samé mafie, kto je sviňa, prežije," spieva sa smutne v ich Veselej pesničke s textom Daniela Heviera.
"Spev, to nie je technika, ale pocit, výpoveď a prežívanie." Ivanovi Táslerovi sa to hovorí dobre. Je totiž jedným z najzaujímavejších slovenských spevákov. Má nasadenie buldozéra a neopakovateľnú tmavú, takmer soulovú farbu, za ktorou si poslucháč predstaví zrelého tridsiatnika. Ivan má dvadsať a jeho spoluhráči o málo viac. I.M.T. Smile je kapela, ktorá potvrdila životaschopnosť rocku, čo je aj pre staršie generácie, zdesené elektronickými nervovoparalytickými atakmi techna, neoceniteľná zásluha. Kapela hrá hudbu s priamym ťahom, nadhľadom a zároveň citlivú, plnú pokory voči minulosti, bez prázdnych agresívnych gest. S pozitívnymi, niečo hovoriacimi textami. Začínali tak, ako rockové skupiny zvyknú začínať - z kamarátskej partie v Prešove. Od začiatku sa kapela formovala okolo bratov Táslerovcov Ivana a Mira, Ivan mal vtedy trinásť rokov. Raz na koncerte dali svoju demo kazetu Robovi Grigorovovi, ktorý si ich vybral do súťaže. Zaujímavé to začalo byť v roku 1996, keď si ich vydavateľstvo Škvrna Records vybralo na základe jednej pesničky, s ktorou kapela vystúpila na Rock FM feste. I.M.T. Smile začínali "od podlahy", nie ako "objav" hojne zalievaný manažérskym marketingovým umelým hnojivom. Chlapci spomínajú, ako viezli bicie do štúdia z Prešova do Bratislavy vlakom. Platňa Klik-klak, ktorú produkoval Laco Lučenič, vyvolala záujem znalcov a skladba Nepoznám sa stala všeľudovým hitom. Skupina dostala slovenské "grammy" ako objav roka. "Po čase sme si začali uvedomovať, že mať cédečko je síce pekné, ale treba pre to aj niečo urobiť," hovorí Ivan. "Žiaľ, propagácia viazla a stále sme boli v pozícii začínajúcej kapely. My sme chceli ísť ďalej a hľadali sme ďalšie možnosti, a tak sme sa dali dokopy s PolyGramom." Takto bezbolestne to však nešlo, skupina prešla depresiami a bezvýchodiskovými náladami a medzitým prežila aj rozchod so speváčkou Katarínou Knechtovou, vraj pre "trvalé nezhody". Skupina sa tak stala výlučne pánskou spoločnosťou. Práca na druhom albume, ktorý dostal názov Valec (vyšiel v októbri 1998), išla rýchlo. Štúdio objednali na dva týždne, ale za týždeň bol album nahraný aj zmixovaný. Na prvý pohľad je jasné, že toto skutočne nie je tapeta pre rádiostanice. Od začiatku sa do človeka oprie takmer stratený potenciál rocku ako výpovede. Hej, texty sú možno niekde moralizujúce, niekde mierne insitné, ale tej hudbe veríte. Takto to vie Bruce Springsteen, takto to vedel raný Robo Grigorov (na ktorého tvorbu sa druhý singel Veselá pesnička odvoláva). A - tak to je najlepšie - vďaka svojej výraznosti obstojí aj ohlodaná na dreň; však Táslerovci chodili hrávať iba s dvoma akustickými gitarami a vraj to bolo veľmi dobré. Všetky nasadené skladby z albumu Valec sa chytili a albumu sa predalo 12 000 nosičov, čo je na Slovensku naozaj výkon a Valec sa stal najpredávanejším titulom. I.M.T. Smile získali ocenenie skupina roka 1998. Samozrejme, toto ostro sledovalo vydavateľstvo Škvrna Records, ktoré skupinu zažalovalo o desať miliónov korún za porušenie exkluzívnej zmluvy. Pri odchode zo Škvrny totiž skupina využila právnu kľučku, pretože protagonisti pri podpise zmluvy neboli plnoletí. Tak či tak, ide o hudbu: notabene v momentálnej situácii, keď sa o nejakom veľkom biznise väčšinou môže muzikantom len snívať. A keď hudba, tak bigbít. Ako hovorí Ivan: "Rock má srdce a dýcha. Keď niekto buchne do bubnov, nenahradí to žiaden naprogramovaný sampel."
MARIAN JASLOVSKÝ
(Autor je redaktor internetového časopisu InZine)
