Na chodníkoch a trhoviskách v kosovskej metropole Priština stoja v dlhom rade kanistre s benzínom a pašované cigarety - znak kvitnúcej tieňovej ekonomiky. Pri výjazde z mesta, oproti bývalej čerpacej stanici Yugo Petrol, sa tlačia desiatky predavačov prelievajúcich benzín, viac či menej žltý podľa stupňa čistoty, do kanistrov alebo plastikových fliaš. Tu juhoslovanský dinár neexistuje a klienti platia v markách. Z Podujeva na severe provincie sem každé ráno prichádza 47-ročný učiteľ Envar Rekaliu, aby zarobil niečo na živobytie pre rodinu. "Za 100 až 200 predaných litrov dostanem 30 až 50 nemeckých mariek denne, čo je podstatne viac, ako bol môj mesačný plat učiteľa, keď bola škola ešte otvorená," hovorí. Návrat k normálnemu životu v Kosove sprevádza mnoho podobných nekalých aktivít, do ktorých sa zapájajú popri albánskych utečencoch aj Albánci z Macedónska a z Albánska. "Hranica s Albánskom je úplne otvorená, je to ľahké," hovorí taxikár Naim, ktorý má prívesný vozík plný kanistrov s benzínom. O kúsok ďalej vykladajú muži z malého nákladiaka s poznávacou značkou Tirany náklad cigariet. Každý predavač môže dúfať, že za kartón cigariet dostane päť mariek. Ulice v centre mesta, ktoré vojna ušetrila, sa za posledné dva týždne podstatne zmenili. Vracajúci sa Albánci v zúrivosti rozbili a vyplienili všetky obchody a donútili utiecť srbskú menšinu. Podľa nápisov na dverách obchodíkov, ktoré hlásajú Majiteľ sa volá Fatos Fana alebo Nedotýkať sa, majetok UCK je vidieť, že sa obchodov, ktoré predtým patrili Srbom, teraz zmocnili Albánci. Skôr, ako sa obchody opäť otvoria, zásobujú sa obyvatelia Prištiny, ako môžu, na trhoviskách za ceny, ktoré sa pohybujú podľa miery dopytu. Podľa názoru klientov, ktorí sa bavia medzi pultami so zemiakmi a paradajkami privezenými z Macedónska, sa ceny za niekoľko dní zmnohonásobili. (ČTK)