V popredí záujmu Európskej únie sa ocitlo Kosovo a celý balkánsky región, ktorý chce únia podporovať tak politicky, ako aj finančne. Ocitlo sa rozširovanie EÚ o krajiny strednej a východnej Európy v tieni Kosova?

"Myslím, že práve naopak. Politikom a občanom Európskej únie sa vďaka vojne v Kosove otvorili oči a pochopili, že s rozširovaním únie sa nesmie otáľat. A argument výdavkov túto skutočnosť len posilnil. V Kosove sme zažili, že to stojí oveľa viac, keď sa EÚ ďalej nerozširuje, keď sú národy v strednej a juhovýchodnej Európe ponechané samy na seba a neponúkne sa im žiadna európska perspektíva. Poučenie z Kosova je, že Európska únia sa musí rozširovať rýchlejšie. Všetky sily vrátane nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktoré si ešte pred niekoľkými týždňami a mesiacmi mysleli, že rozširovanie EÚ sa môže robiť na dlhé lakte, sú teraz v defenzíve."

Predsa však Nemecko ako krajina, ktorá uplynulý polrok predsedala EÚ, proces rozširovania nijako neurýchlilo…

"My sme, samozrejme, v tomto polroku museli zvládnuť neľahkú Agendu 2000, pri ktorej išlo o agrárnu a štrukturálnu politiku, ako aj o finančný rámec EÚ na nasledujúce roky. Na pozadí toho sa síce menej okázalo, ale predsa dôrazne ďalej pracovalo na projekte rozširovania na východ. Myslím, že je očividné, že sa začali rokovania s ďalšími kandidátmi, medzi nimi aj so Slovenskom. Aj keď až fínske predsedníctvo o tom formálne rozhodne, smerovanie je jednoznačné. S výnimkou niektorých veľmi nešťastných vyjadrení spolkového kancelára na začiatku jeho úradovania pôsobilo nemecké predsedníctvo pozitívne na rozširovanie EÚ na východ."

Ktoré nešťastné vyjadrenia Gerharda Schrödera ste mali na mysli?

"Schröder na začiatku stále hovoril o tom, že rozširovanie na východ potrebuje viac času, že musí prísť nový realizmus, že vzniklo veľa ilúzií. Z toho si mnohé krajiny, v neposlednom rade Poľsko, vyvodili, že Nemecko odsúva rozširovanie na neurčito. Myslím, že tu opozícia, moja strana rozhodujúcim protestom prispela k tomu, že spolková vláda tento nešťastný kurz korigovala."

V prípade Slovenska Európska rada na júnovom summite v Kolíne iba privítala, že "analytické preverovania pripravenosti krajín prešlo z multilaterálnej do rozhodujúcej bilaterálnej fázy" a "poprosila" Európsku komisiu, aby vo svojej najbližšej hodnotiacej správe "konkretizovala perspektívu vstupu" pre kandidátske krajiny. Myslíte si, že to bola dostačujúca reakcia, keďže medzitým Slovensko splnilo ďalšiu z dôležitých podmienok EÚ a bez problémov zvolilo novú hlavu štátu?

"Áno. Myslím si, že žiadna krajina nepokročila v posledných mesiacoch tak ako Slovensko - aj vo všeobecnom povedomí európskej verejnosti. Tak voľby do parlamentu, ako aj vytvorenie novej vlády a prezidentské voľby posunuli Slovensko skutočne celkom blízko k cieľu. Možno celkom otvorene povedať - vitajte v Európe. Všetko ostatné je teraz iba otázkou času. Som si istý, že počas nasledujúceho fínskeho predsedníctva bude oficiálne oznámené začatie rozhovorov o vstupe aj so Slovenskom, a aj čo sa týka vstupu do NATO, je Slovensko najbližším uchádzačom."

Ako hodnotíte priebeh nedávnych volieb do Európskeho parlamentu? Nemecké politické strany hovorili počas kampane výlučne o vnútropolitických témach napriek tomu, že tentoraz sa ponúkali aj európske témy - Európsky parlament odvolal skorumpovanú Európsku komisiu a EÚ zaznamenala svoj prvý zahraničnopolitický úspech…

"Vždy to bolo tak, že počas volieb do Európskeho parlamentu dominovali vnútropolitické témy. To nie je ospravedlnenie, ale nemožno prehliadať realitu a tentoraz išlo o prvý hlasovací test pre novozvolenú spolkovú vládu na národnej úrovni. Bol by to zázrak, keby to politické strany nevyužili na vlastné posilnenie. Napriek tomu to musíme zmeniť. Ale zmeniť to môžeme až po tom, keď skutočne pokročíme v posilnení Európskeho parlamentu a občania budú poznať aspoň svojich popredných kandidátov. Kancelár Schröder chce teraz do Európskeho parlamentu zástupcu Zelených, hoci medzitým voliči odovzdali takmer 50 percent hlasov CDU/CSU (48,7 percenta pri voľbách do Európskeho parlamentu - pozn. aut.). Keď voliči budú mať pocit, že svojimi hlasmi aj tak nič nezmenia, tak sa volebná účasť určite nezvýši."

MIRIAM MRÍZOVA, Bonn