4. júna 1996: Bola založená Druhá obchodná, a. s. Bratislava. Spoločnosť vydala "1000 akcií na doručiteľa v menovitej hodnote 1000 Sk". Ako svoje sídlo uviedla polorozpadnutý dom na Lamačskej ulici č. 3, v ktorom už dlhý čas nikto nebýval.
1. augusta 1996: Na výjazdovom zasadaní v Novom Meste nad Váhom Prezídium FNM rozhodlo, že predá 45,9 percenta akcií Nafty Gbely spoločnosti Druhá obchodná, a. s. Bratislava. Kúpna cena bola 500 miliónov Sk, pričom trhová hodnota akcií bola v tom čase 3,2 miliardy Sk.
10. septembra 1996: Hovorca Ministerstva hospodárstva SR J. Šucha vyjadril pochybnosti o legalite rozhodnutia FNM. Podľa neho fond porušil zákon o strategických podnikoch, pretože si neponechal žiadny majetkový podiel podniku. Hovorca upozornil na platné uznesenie vlády J. Moravčíka, podľa ktorého 40 percent akcií Nafty Gbely má natrvalo zostať vo vlastníctve štátu.
17. decembra 1996: Viceprezident FNM M. Rehák na otázky poslancov NR SR, kto je vlastníkom akcií Nafty Gbely, nedal konkrétnu odpoveď. Médiá ako vlastníkov najčastejšie spomínali I. Gašparoviča, A. M. Húsku, I. Lexu, A. Nagyovú a V. Poóra.
4. júla 1997: Na stretnutí predsedov parlamentných strán premiér V. Mečiar vyhlásil, že nemá informácie o skutočných majiteľoch strategickej Nafty Gbely. Na otázku J. Čarnogurského, či to nemá možnosť zistiť, predseda HZDS odpovedal, že takú možnosť nemá.
1. augusta 1997: V deň prvého výročia sprivatizovania podniku poslanci J. Čarnogurský a J. Volf navštívili sídlo Nafty Gbely - riaditeľ J. Grebáč ich odmietol prijať a podľa informácií, ktoré im poskytol telefonicky, ani on nevie, kto sú vlastníci podniku.
11. novembra 1997: Na stretnutí s novinármi J. Grebáč vyhlásil, že pre manažérov Nafty Gbely je rozhodujúcim akcionárom podniku V. Poór, s ktorým konzultujú rozhodujúce kroky v riadení firmy. Veľkopodnikateľ V. Poór bol v tom čase aj predsedom krajského predstavenstva HZDS v Trnave.
12. novembra 1997: Poslanec HZDS D. Macuška vyhlásil, že nevidí nič zlé na tom, ak je vysoký funkcionár HZDS spolumajiteľom miliardového podniku. J. Čarnogurský oznámil, že "SDK sa postará, aby sa Nafta Gbely vrátila do rúk ľudu tejto krajiny".
21. marca 1998: Krajský snem HZDS za predsedu tejto organizácie opätovne zvolil V. Poóra, ktorý v prejave zdôraznil, že od výsledkov parlamentných volieb závisí, či Slovensko bude pokračovať v nastúpenej ceste samostatnosti a prosperity, alebo znovu ohne chrbát.
26. februára 1999: Generálny riaditeľ Nafty Gbely A. Demko oznámil, že V. Poór, majoritný vlastník Druhej obchodnej, a. s., je ochotný predať FNM svoj podiel v podniku za rovnakú sumu, za akú ho kúpil.
25. apríla 1999: Predseda HZDS a kandidát na prezidenta V. Mečiar sa v TV Markíza vyjadril, že medzi privatizačnými rozhodnutiami, s ktorými sa nikdy nestotožnil, je aj rozhodnutie o Nafte Gbely. Na aprílovom sneme HZDS sedel bývalý viceprezident FNM M. Rehák hneď vedľa predsedu hnutia a V. Poór v druhom rade za ním. Obom zostali ich funkcie v HZDS.
22. júna 1996: Arad, a. s. Bratislava, a tým aj Naftu Gbely, Naftu Trade a všetky podniky patriace do tejto skupiny predal V. Poór spoločnosti IPB - All, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ pre americkú spoločnosť Cinergy Corporation.
28. júna 1999: Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave vzniesol obvinenie voči štyrom osobám, že sa dopustili trestného činu podvodu, lebo uviedli FNM do omylu, aby ho poškodili o sumu presahujúcu 3 miliardy korún. Medzi obvinenými je aj Vladimír P. z Trnavy.
(ml)
