tretieho operátora na trh mobilnej komunikácie, vstupu zahraničného kapitálu do Nafty Gbely, respektíve vstupu nového investora do VSŽ.
Najstarší je problém spoločnosti VSŽ, ktorá je od novembra minulého roka v tzv. cross-defaulte. Od vyhlásenia cross-defaultu a prechodu riadenia podniku na veriteľov, teda na zahraničné banky, už prešlo osem mesiacov. Celých osem mesiacov vláda hovorí, že situácia by sa mala riešiť vstupom zahraničného investora (najhorúcejším kandidátom je U. S. Steel), k ničomu takému však nedošlo. Posudky audítorských firiem týkajúce sa stavu VSŽ sú pritom už niekoľko mesiacov hotové, nevyznievajú však príliš priaznivo. Vláda sa do celej záležitosti vložila nielen ako nestranný pozorovateľ, ale aj ako aktívny účastník. Pre daňové nedoplatky VSŽ sa vyhlásila za najväčšieho veriteľa. So zahraničnými bankami sa nejaký čas dohadovala, kým s nimi uzavrela dohodu. Okrem vlády a jej nárokov pociťujú zahraniční veritelia určité problémy aj zo strany domáceho veriteľa - Všeobecnej úverovej banky. Jej neochota podpísať stabilizačnú dohodu nebola spolu s nárokmi vlády vo VSŽ podľa odborníkov príliš dobrým signálom pre zahraničných investorov. VSŽ tak stále čakajú, či príde ich záchranca.
Ďalšou kauzou je privatizácia Slovenských telekomunikácií. Vláda v ich prípade síce vyhlásila medzinárodný tender na výber poradcu pre privatizáciu, ako však neskôr priznal aj minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka, pri tomto výbere došlo v niektorých oblastiach k neprofesionálnemu prístupu a nezvládnutiu celého procesu. Navyše sa v týchto dňoch znova potvrdili informácie, podľa ktorých bolo prvé kolo zvládnuté plne profesionálne, ibaže v ňom zvíťazila iná firma ako tá, ktorú po druhom kole určila vláda. Celú záležitosť momentálne prešetruje predseda vlády a má sa k nej vyjadriť do polovice budúceho týždňa.
Ďalší škandál sa tiež odohral v rezorte telekomunikácií. Išlo o medzinárodný tender na udelenie licenie GSM 1800. Prvý tender uskutočnila ešte Mečiarova vláda a skončil sa neúspešne. Druhý už vyhlasovalo Palackovo ministerstvo, ibaže ho vyhlásilo neprofesionálne. Zaručoval totiž víťazovi tendra exkluzívne práva na sieť GSM 1800, ktoré by boli porušením licenčných podmienok doterajších operátorov. Obaja (Globtel aj EuroTel) by preto mohli legitímnosť tohto tendra a jeho víťaza kedykoľvek napadnúť a firme, ktorá by vyhrala, zmariť investíciu. Do tendra sa nikto neprihlásil. Minister Palacka sa potom rozhodol už tretí tender ani nevyhlasovať a licenciu na GSM 1800 rozdelil medzi už etablovaných operátorov. Nový zahraničný investor, ktorý sa mohol etablovať v oblasti mobilnej komunikácie, tak neprišiel.
Doteraz najväčšou kauzou je Nafta Gbely. Faktický vlastník tejto firmy Vladimír Poór, ktorý vláde sľuboval, že jej Naftu Gbely vráti, ak vláda od neho odkúpi zadlženú Naftu Trade, predal celú skupinu firiem americkému investorovi Cinergy. Vláda už mala pritom vymyslený celý postup, ako Naftu zreprivatizuje zahraničnému investorovi. Jednotlivým štátnym inštitúciám však dlho trvalo ich vzájomné dohadovanie. Problémom však bola najmä reakcia vlády, ktorá síce mala od Poóra len prísľuby a žiadne konkrétne zmluvy, napriek tomu sa však rozhodla, že obchodný vzťah medzi dvoma súkromnými firmami neuznáva a Naftu Gbely chce za každú cenu dostať pod vplyv štátu. Hovorilo sa o vyvlastnení formou ústavného zákona, ako aj o odňatí ťažobných práv. Definitívne riešenie postupu vlády nie je známe, zo svojho stanoviska získať Naftu Gbely aj napriek tomu, že ju práve kupuje zahraničný investor, však neustúpila. DUŠAN DEVÁN
