Miloševiča a mnohí pozorovatelia ju spájajú s najtemnejšími víziami budúcnosti Srbska.
USA vypísali odmenu päť miliónov dolárov za zadržanie vášho prezidenta Miloševiča. Stane sa Belehrad baštou medzinárodne izolovaného diktátora?
"Predovšetkým nechceme budúcnosť s Američanmi. Ich politika dobývania sveta je ešte podlejšia a zločinnejšia ako Hitlerove metódy. Pokiaľ by som bol pri moci, vypísal by som odmenu päť miliónov dolárov za zadržanie Clintona ako vojnového zločinca."
Rusko ako člen skupiny G 8 však podporilo takmer všetky západné požiadavky.
"Rusko nás však nebombardovalo. Prirodzene sme očakávali viac, predovšetkým moderné protilietadlové zbrane. Ako šéf štátu by som prinajmenšom jednu raketu odpálil do Aviana (letecká základňa NATO v Taliansku). Ale: my sme nekapitulovali, ani keď sme stáli v ceste niekomu, kto je silnejší ako my. Americká agresia však nie je skončená. Bude pokračovať. Budú od nás žiadať tiež Sandžak, Vojvodinu a Čiernu Horu. Cieľom Ameriky je zničenie Srbska."
Z čoho pochádza toto sebapreceňovanie? Je Srbsko pupkom sveta?
"Sme tradičnými spojencami Rusov. Američania nechceli poraziť komunizmus, ale zlikvidovať Rusko ako superveľmoc. Rusko dnes leží na zemi. Ale to sa čoskoro zmení, dejiny to ukážu."
NATO intervenovalo v Kosove, pretože Srbi uskutočňovali proti Albáncom politiku etnických čistiek. Masové hroby hovoria samy za seba.
"Nemôžem popierať jednotlivé zločinecké skutky armády, najmä rabovanie. To však nebolo organizované štátom. Pochopiteľne boli zničené albánske dediny, keď slúžili ako teroristické bašty. Policajný teror existoval len voči separatistom a teroristom. Mali sme s Albáncami rokovať o mierovom riešení, keď bojkotovali všetky rozhovory?"
V Čiernej Hore sa posilnili separatistické tendencie.
"To nie je možné bez vojny. Čiernohorci sú totiž Srbi."
Väčšina opozičných strán v Srbsku je za Miloševičovo odstúpenie. Tento týždeň sa začali v celej krajine protestné zhromaždenia. Podporujete demonštrantov?
"Miloševičovo odstúpenie by v tomto okamihu v Srbsku viedlo k nebezpečnému zmätku a destabilizácii. Jeho mandát aj tak končí v roku 2001 a ústava ďalšiu kandidatúru neumožňuje. Pochopiteľne je nebezpečenstvo pouličných nepokojov, ale protiústavnému prevzatiu moci treba zabrániť všetkými prostriedkami."
Prečo sa opoziční vodcovia nemôžu zjednotiť na zosadení Miloševiča a na demokratizácii krajiny?
"Doteraz sme so socialistickými vodcami nachádzali spoločnú reč ľahšie ako s opozičnými stranami. Mal by som spolupracovať s nejakým Vukom Draškovičom (predseda Srbského hnutia obnovy)? Je to blázon a narkoman. Alebo so stranami, ktorým Američania v Čiernej Hore strčili do vrecka deväť miliónov dolárov, aby zvrhli režim? Djindjič (predseda Demokratickej strany) a Obradovič (predseda Sociálnodemokratickej strany) sú zradcovia, spolupracujú s našimi nepriateľmi. A napriek tomu: s výnimkou Draškoviča spoluprácu s ostatnými opozičnými stranami principiálne nevylučujem."
Kto má vlastne znova vybudovať krajinu - keď nie Západ s Marshallovým plánom?
"Nepotrebujeme pomoc. Hospodársky budeme spolupracovať so všetkými podľa princípu rovnoprávnosti a hospodárskych záujmov. Rusi môžu obnoviť most v Novom Sade, ostatné dunajské mosty musí obnoviť Nemecko, pretože Dunaj používa. Nemecko investovalo miliardy mariek do kanála Rýn - Mohan - Dunaj, ktorý inak potečie do piesku."
Juhoslávia už má dvanásť miliárd dolárov zahraničných dlhov. Ako ich chcete splácať?
"Vôbec ich nebude splácať. Započítame si do toho vojnové škody. Naša hospodárska budúcnosť bude strašne trpká. Ale za pár strieborných sa politicky nepredáme. Západ nechápe: niet väčšej záruky, že Slobodan Miloševič zostane pri moci, než trvať na jeho zosadení. Západ srbskú dušu nepozná." (ČTK/Der Spiegel)
