BRATISLAVA (SME - tv) - Na vojnu v Juhoslovanskej zväzovej republike zo slovenských podnikov azda najviac doplatila divízia riečnej dopravy Slovenskej plavby a prístavov, a. s. Bratislava (SPaP). V okamihu počiatku konfliktu boli na juhoslovanskom území tlačný remorkér Poľana s konvojom siedmich tankových plavidiel, jeden plávajúci žeriav a plavidlo typu DE. V deň útoku posledne menovaná loď opustila Pančevo - miesto vykládky tovaru a spolu s posádkami remorkéra a tankových plavidiel na druhý deň ráno opustila územie Juhoslávie a uchýlila sa do rumunského prístavu Oršava. Zástupca SPaP v Belehrade kpt. Slivka bol spolu s pracovníkom plávajúceho žeriavu taktiež evakuovaný. Z toho je zrejmé, že počas celého konfliktu až dodnes je v Juhoslávii 9 plavidiel SPaP. "Okrem toho je na nižších častiach toku z dôvodu uzatvorenia dunajskej vodnej cesty blokovaných ďalších osem tankových plavidiel a remorkér Magura," uviedol pre SME riaditeľ divízie riečnej dopravy SPaP Michal Hičko.
Zastavenie plavby na juhoslovanskom toku Dunaja zapríčiňuje straty divízie na úrovni okolo 18,20 milióna korún mesačne. Nejde totiž iba o výpadok dodávok smerujúcich do, resp. z Juhoslávie, ale aj o zastavenie tranzitných tovarových prúdov zo Slovenska do Rumunska a Bulharska a z Rumunska do Nemecka. "Skladba ‘zamrznutého‘ tovaru je rôzna, z najväčších objemov možno spomenúť surový benzín, olovený a zinkový koncentrát, oceľ, uhlie, koks, poľnoprodukty a ropu," spresnil M. Hičko. Divízia riečnej dopravy sa snaží tieto výpadky v tržbách nahradiť zvýšenou aktivitou na hornom úseku Dunaja. Podľa M. Hička je to oveľa ťažšie ako inokedy, keďže na hornom Dunaji zostalo zablokovaných viac ako 100 plavidiel Ukrajinskej dunajskej plavby, ktoré spolu s ďalšími riečnymi transportnými spoločnosťami z Rumunska, Bulharska, Nemecka a Holandska vytvárajú obrovskú konkurenciu a často sú ochotné plávať aj za dumpingové ceny.
Perspektívy otvorenia dunajskej vodnej cesty závisia nielen od rýchlosti diplomatického riešenia situácie, ale aj od tempa technickej realizácie pri odstraňovaní zbombardovaných mostov z plavebnej dráhy v Novom Sade. "Nepredpokladáme, že by sa mala plavba obnoviť skôr ako počiatkom budúceho roka," dodal M. Hičko. Aj v čase státia si lode vyžadujú opateru a tým pre SPaP vznikajú stále nové náklady. Spoločnosť musí do Rumunska pravidelne posielať posádky na výmenu, aby zabezpečili funkčnosť lodných systémov a ochranu tovaru a majetku podniku. Pre vysokú výšku poistného nie je SPaP poistená proti vojnovému riziku, a tak jedinou nádejou je sľubovaná kompenzácia strát. V tomto smere už firma vypracovala vyhodnotenie strát a odoslala ho na príslušné orgány.
