kde ju prekladali na plavidlá. Železničná doprava však predražuje dovoz suroviny, preto sa dá očakávať veľký tlak na odblokovanie Dunaja práve od týchto dvoch štátov. Záleží však na postupe Dunajskej komisie a rokovaní s Juhosláviou. Posledné správy neboli veľmi priaznivé, z kuloárov prenikalo, že cez Juhosláviu sa bude môcť plávať až o pol roka. Predstavitelia plavebných spoločností sú však optimistickejší. Za základ považujú, že zbombardované mosty by nemali byť za normálnych okolností problémom pre plavbu. Mosty však bude časom treba pozdvíhať a technológia závisí od stupňa poškodenia. Ak sú spadnuté časti veľmi poškodené, môžu sa rozrušiť na menšie kusy a zdvihnúť žeriavom za pomoci potápačov, ktorí upevnia uvoľnené časti. Pri väčších kusoch možno použiť špeciálne plavidlá, ktoré by ich svojím vztlakom nadľahčili. Do plavidla sa napustí voda a klesne k poškodenej časti mosta. Tieto časti sa upevnia k plavidlu a čerpadlami sa z neho vyčerpá voda. Plavidlo sa tým aj s mostom odlepí od dna a potom sa už iba prevezie na plytčinu. Ak sa mosty neodstránia hneď a plavba sa povolí, problematická bude situácia hlavne pri Moste maršála Tita v Novom Sade, kde sa pravdepodobne budú musieť plavidlá prestavovať. Remorkéry totiž niekedy plávajú naraz aj so šiestimi či deviatimi člnmi, ktoré sú pripevnené v rade po dvoch alebo po troch. Pred Mostom maršála Tita však budú musieť zastať a preplaviť člny po jednom za most, čo niekedy môže trvať hodiny. (rf)