m Vallášom.

Čo sa dialo na Dunaji po začatí bombardovania, keď padol prvý most?

"Lode napríklad Ukrajinskej dunajskej plavby a ich závesy, ktoré plávali proti prúdu a v čase padnutia prvého mosta sa nachádzali už nad Novým Sadom, pokračovali v plavbe. Ich cieľom bol zväčša železiarsky kombinát v rakúskom Linzi. Plavidlá naložené poprúdnym - tranzitným tovarom, ktoré sa nachádzali na juhoslovanskom úseku Dunaja, sa museli vrátiť do prístavov. Nakládky a tovar sa zákazníkom odoslali inou dopravnou cestou. Naša spoločnosť mala šťastie a plavidlá prepravujúce tovary do Grécka stihli ešte prejsť a opustiť územie Juhoslávie bez pohromy. Padnuté mosty a vojnová situácia rozdelili Dunaj na dve časti. Na dolnom toku sa dalo plaviť len miestne - hlavne medzi Ukrajinou a Bulharskom. Pre nás je zastavenie plavby cez Juhosláviu veľmi ťažké, lebo nemôžeme pokračovať v zabezpečovaní tranzitných prepráv poľských, českých a slovenských tovarov do oblasti Čierneho, Stredozemného, Červeného mora, ako aj na vnútorné vodné cesty SNŠ vrátane Kaspického mora. Hľadanie náhradných dopravných ciest napríklad železnicou do prístavov Čierneho mora - Izmailu a Reni a ďalej morskými loďami je pre vysoké dopravné tarify za železnicu neschopné konkurencie."

O koľko percent menej sa pláva na Dunaji po začatí konfliktu v Juhoslávii?

"Pre Ukrajinskú dunajskú plavbu, ktorá má v súčasnosti najväčšiu flotilu na Dunaji, konflikt v Juhoslávii znamená, že plavidlá zablokované na hornom úseku sú vyťažené asi na štyridsať percent a šesťdesiat percent stojí nevyťažených. Slovenskej plavbe zostali niektoré plavidlá zablokované na dolnom úseku a sú vyložene bez zamestnania. V podobnej situácii sú aj ostatné dunajské plavby."

Vzniká škoda plavebným spoločnostiam na samotných lodiach, ktoré sú zablokované a nemôžu plávať smerom k moru?

"Značné škody vznikajú už len tým, že plavidlo nepláva, ďalšie škody predstavujú náklady na udržanie plavidiel v prevádzkyschopnom stave. Tým, že stoja v cudzích prístavoch, vznikajú náklady na prístavné a iné poplatky a, samozrejme, nemalé náklady na posádky, aj keď v úspornom režime."

Už niekoľko týždňov je plavba cez Juhosláviu vinou vojenského konfliktu zastavená. Stalo sa v posledných rokoch, žeby bol Dunaj tak dlho zablokovaný?

"V posledných rokoch k takým dlhým zastaveniam plavby na Dunaji nedochádzalo. Plavba bola obmedzená pre nízky vodný stav alebo zvýšený ľadochod, no iba na niekoľko týždňov. So súčasnou situáciou sa to vôbec nedá porovnať."

Tesne pred začatím konfliktu sa situácia zostrovala a bolo len otázkou času, kedy sa začne bombardovanie. Ako reagujú zákazníci na možné konflikty alebo napätú situáciu?

"Slobodnú plavbu po Dunaji veľmi prenasledujú konflikty na území Juhoslávie. To je jedným z dôvodov značného poklesu objemov prepravovaných tovarov. Prvé informácie o zhoršení situácie v Kosove v máji minulého roka sa hneď prejavili na záujme klientov. Bolo treba veľa úsilia, aby sa udržali aspoň aké-také tovarové prúdy. Aj keď preprava tovarov po Dunaji má mnohé výhody, obava o možné straty, poškodenie alebo časové zdržanie odrádzajú zákazníkov od prepráv dunajskou vodnou cestou."

Sú teraz prístavy na Slovensku preplnené stojacimi loďami?

"Bratislavský prístav je oveľa plnší ako za normálnej plavebnej situácie, no tovarových manipulácií je oveľa menej."

Vozí sa v týchto dňoch niečo po Dunaji od nás alebo k nám?

"Uskutočňujú sa klasické prepravy zo Slovenska do Rakúska, Nemecka na kanál Rýn - Mohan - Dunaj a do prístavov ARA (Amsterdam, Rotterdam, Antverpy). Z Bratislavy do železiarní v Linzi sa prepravujú z Ukrajiny na Dunaj presunuté objemy železorudných peliet."

Keby sme nepočítali vojnu, rástla v posledných rokoch preprava po Dunaji alebo klesala?

"Žiaľ, za posledných deväť rokov prepravy tovarov radikálne klesajú."

Čím to je?

"Dôvodov je viac. Postupne dochádzalo k reštrukturalizácii priemyslu, podstatne klesla výroba ocele, došlo k zmenám v produkcii strojárskeho priemyslu, k stratám trhov v oblasti Stredozemného mora. Tento proces je rovnako v Čechách, ako na Slovensku či v Poľsku a jeho dôsledkom je znižovanie ponuky prepráv. Podpísali sa pod to aj spomínané dlhotrvajúce vojensko-politické problémy v Juhoslávii."

Aká je aktuálna situácia na Dunaji? Kedy by sa mohlo začať plávať?

"Vedenia plavebných spoločností na Dunaji preverovali možnosti začatia plavby. Na základe výsledkov dostala napríklad naša spoločnosť predbežný súhlas na prípravné rokovania na začatie prepráv tovarov po Dunaji a následne po mori do destinácií, ktoré boli obsluhované pred bombardovaním Juhoslávie."

Na juhoslovanskej časti Dunaja je však zhodených až sedem mostov. Bude sa napriek tomu dať po Dunaji plávať? Sú už známe aj nejaké parametre?

"Rozmery plavebných obmedzení budú oficiálne oznámené v dokumente, ktorým bude povolená plavba. Predbežné údaje hovoria, že počas stredného a vyššieho vodostavu je možné v Novom Sade, kde je situácia najhoršia, plávať obmedzene, čiže postupným prestavovaním plavidiel. Na ostatných ťažkých miestach bude asi zákaz stretávania sa lodí."

Problematický je Most maršála Tita v Novom Sade, kde sa budú zrejme musieť prestavovať lode. Je možné, že v tých miestach na Dunaji vznikne zápcha?

"Určite môžu vzniknúť problémy. Ale plavebnobezpečnostný poriadok plavby na Dunaji, aj plavebné vyhlášky o organizácii plavby v týchto komplikovaných miestach, ktoré vydá juhoslovanský orgán dozerajúci na plavebnú bezpečnosť, vytvoria podmienky na bezpečné a čo najrýchlejšie preplávanie nebezpečným úsekom."

Budú sa môcť prepraviť aj nové námorné lode vyrobené v komárňanských lodeniciach? Ako budú obmedzené možnosti plavby popri spadnutých mostoch?

"Rozmery komárňanských lodí príliš nepresahujú rozmery dunajských plavidiel. Po vydaní príslušných povolení je reálne už onedlho plavidlá cez ťažké úseky prestaviť."

Existuje možnosť, že sa zvalené mosty v krátkom čase pozdvíhajú?

"Maďarsko a Ukrajina ponúkli pomoc pri dvíhaní mostov. Hovorilo sa však zatiaľ len o technických možnostiach, nie finančných."

Ako sa budú dvíhať mosty a odstraňovať z plavebnej cesty?

"Závisí to od mnohých faktorov. Najdôležitejší je ako vždy jeden - peniaze. Ďalším je rozsah poškodenia, resp. veľkosť plavebnej prekážky. Ak je plavebná prekážka veľká, môže sa rozrušiť na menšie časti, zodvihnúť žeriavom na plavidlá a odviezť, obdobne sa dá použiť špeciálne súlodie, rôzne spôsoby nadľahčovania alebo kombinácie týchto možností. Oveľa väčšie problémy asi spôsobí nevybuchnutá munícia a bomby, ak sa v Dunaji nachádzajú."

Budú sa na dvíhaní mostov podieľať aj naši ľudia?

"Rozhodne je aj na Slovensku dosť odborníkov na podobné práce. Predpokladám, že túto činnosť bude koordinovať Dunajská komisia. Je to združenie podunajských štátov so sídlom v Budapešti."

Má Juhoslávia veľké plavebné spoločnosti?

"Juhoslávia má na Dunaji veľkú plavebnú spoločnosť a niekoľko malých plavieb, ktoré pôsobia na vnútorných vodných cestách. Juhoslovanské plavebné spoločnosti však majú situáciu sťaženú tým, že voči Juhoslávii sú doteraz platné rôzne embargá a obmedzenia, ktorých uplatňovanie môže poškodiť ich záujmy a obmedziť možnosti plávania. To však môže vyvolať odvetné opatrenia voči plavbám ostatných podunajských štátov a výsledkom bude predlžovanie tejto už aj tak veľmi ťažkej situácie pre slobodnú plavbu na Dunaji."

RICHARD FILIPKO