anú Mikulášom IV. Pálffym poznajú mnohí ľudia aj zo zbojníckej komédie Pacho, hybský zbojník, keď zatínal Marián Labuda pri ľúbostných radovánkach s Idou Rapaičovou valašku do skrine práve v tejto miestnosti. Z rovnakých príčin sa z hradného nádvoria presťahujú do Banskej Štiavnice aj tradičné Kováčške dni. "I napriek rekonštrukčným prácam v niektorých častiach hradu sme od začiatku sezóny v máji zaznamenali nadpriemernú návštevnosť, ktorá už dávno prekročila číslo päťdesiattisíc. Jednoducho máme čo ponúknuť. Predĺžili sme aj návštevné hodiny. Otvorené máme denne, poslednú výpravu vpúšťame o siedmej večer," povedala pre SME zástupkyňa riaditeľa múzea Magda Mikovičová. Kompletná prehliadka hradného komplexu trvá približne dve a pol hodiny, no návštevníci si môžu areál prezrieť aj po častiach. Popri hradnom paláci a hradnej obrazárni s viac ako dvadsiatkou miestností majú turisti možnosť prezrieť si komplex niekoľko desiatok metrov dlhých unikátnych pivníc a obdivovať jedinečný fortifikačný systém. Pivničný komplex mal pôvodne slúžiť ako sklad ausburským Fuggerovcom pre rudu vyťaženú v stredoslovenských banských mestách, fortifikačný systém bol vybudovaný podľa teórií o opevňovacích systémoch nemeckého renesančného umelca Albrechta Dürera. Povestný "lindaj, lindaj" tancovali v hradných pivniciach aj za vzdorovitého Pacha vyviazaní vlastní bratia a otec. Dostatočnou náhradou za dočasne uzavretú Sallu Terrenu je najväčšia miestnosť na hrade Rytierska sála, ktorá pôvodne slúžila na zhromažďovanie veriacich na bohoslužbách v susednej kaplnke zasvätenej Panne Márii Nanebovzatej. Pikantným exponátom je nenápadná modlitebná lavička, ktorú si na znak vernosti dala v roku 1858 vyhotoviť Blanka Pálffyová z manželskej postele po smrti svojho muža. Divácky najatraktívnejším ťahákom pre malých i veľkých ostávajú prelety cvičených dravých vtákov priamo nad hlavami zvedavcov, ktoré v podhradí denne okrem pondelka pripravujú zanietenci z najväčšieho sokoliarskeho dvora na Slovensku Astur. Ukážky tamojších sokoliarov sú považované za najlepšie v krajinách bývalého východného bloku, tí vraj dokonca predstihli aj vynikajúcich rakúskych sokoliarov. Sallu Terrenu si budú môcť návštevníci Červeného kameňa prezrieť až budúcu turistickú sezónu.