S hrdosťou zverejnilo Nemecko v Bruseli bilanciu svojho polročného predsedníctva na čele EÚ - podarilo sa mu skoro v zárodku zažehnať krízu vyvolanú demisiou Európskej komisie, presadiť schválenie balíka reforiem Agenda 2000 a dynamicky pokračovať vo vstupných rozhovoroch s kandidátmi na členstvo.
Podľa analytikov bolo však nemecké vládnutie len sledom hasenia požiarov vo vleku nečakaných udalostí a hlavolamov. Nová vláda zložená zo sociálnych demokratov a zelených prejavovala trestuhodnú nevedomosť európskych záležitostí a nedostatok skúseností. „Neskúsenosť a domáce problémy viedli k tomu, že to bolo najmenej účinné predsedníctvo od prvého polroku 1996, keď EÚ plávala bez kormidla pod talianskou zástavou,“ napísal týždenník European Voice. Nemeckí diplomati v Bruseli anonymne priznávali, že mnohokrát im chýbali z domova pokyny, ako postupovať; často sa improvizovalo. Práve preto nedokázalo vraj Nemecko dohodnúť podstatný „pakt zamestnanosti“, na ktorom mu pritom záležalo. V maratóne rokovaní o financovaní EÚ a jej politiky v rokoch 2000 - 2006 (Agenda 2000) opúšťal Bonn postupne jednu pozíciu za druhou pod tlakom Francúzska, ktoré si neprialo reformu poľnohospodárskej politiky, a Španielska, ktoré nesúhlasilo prakticky s ničím. Nemci sa dnes bránia, že hoci poľnohospodárska reforma za zámermi silne pokrivkáva, je „najväčšou v dejinách EÚ“. Utešujú sa tiež, že pokiaľ sa bude ekonomika EÚ vyvíjať podľa predpokladov, začne od roku 2002 klesať aj ich čistý príspevok do pokladnice únie, ktorého okamžité a podstatné zníženie bolo pritom ich hlavným deklarovaným cieľom v rokovaniach.
Nič nezostalo z predstáv nemeckej ľavice, že presadí v EÚ aspoň budúcu debatu o „ústave“ Európskej únie. Zľavila napokon z „charty základných práv“, o ktorej sa snáď začne hovoriť v budúcich mesiacoch, ale koncipovala ju zatiaľ ako nezáväzný dokument, nie súčasť Dohody o EÚ. Znalci v Bruseli poukazovali na naivitu nemeckých predstaviteľov, ktorí prišli s ideálmi, ale s malými vedomosťami konkrétnych mechanizmov. Nemecko si však počínalo obratne v kosovskej kríze - aj jeho zásluhou sa podarilo udržať ako EÚ, tak aj NATO viac-menej pohromade v tejto ich prvej traumatizujúcej vojne. Na záver ešte Nemci presadili menovanie Javiera Solanu vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, čím tomuto novému úradu dali lesk a vytvorili predpoklady na silnejšie postavenie EÚ na medzinárodnej scéne. (ČTK)
