Mohli by ste predstaviť svoju stranu?
„Demokratická strana bola prvou srbskou stranou v opozícii voči Miloševičovej diktatúre a snaží sa pokračovať v tradíciách prvej Demokratickej strany založenej v roku 1919, postavenej na demokratických európskych hodnotách a nie na národnostnej príslušnosti. Sme jediná veľká strana, ktorá nikdy nebola v koalícii s Miloševičom. Dnes sme hlavnou opozičnou stranou a snažíme sa zjednotiť politickú scénu na princípe boja proti nemu. Sme preto ochotní spolupracovať aj so stranou Vuka Draškoviča (opozičný politik, predseda Hnutia srbskej obnovy, ktorý bol od roku 1997 podpredsedom Miloševičovej vlády, a v čase náletov NATO ho prezident odvolal - pozn. aut.).“
Aké máte v súčasnosti ciele?
„Demokratická strana má momentálne dve priority. Prvou je získanie podpory vnútri Srbska. Druhou je získanie podpory zo zahraničia. Bez ekonomickej pomoci zo zahraničia je nám podpora srbského ľudu nanič. Ide však momentálne o protichodné snahy. Po desiatich rokoch mediálnej manipulácie a propagandy je možné získať podporu v Srbsku len na základe antieurópanstva. Podľa mňa ide o krátkodobý jav. Ak sa však podriadite tejto požiadavke, hrozí strata podpory zvonku, čo ohrozuje dlhodobú perspektívu. Snažím sa získať dlhodobú zahraničnú podporu pre demokratickú opozíciu v Srbsku a zároveň nestratiť vnútornú podporu.“
Podľa posledných prieskumov však srbská verejnosť neverí nikomu.
„V Srbsku nemáme verejnú mienku, len manipulované názory verejnosti. Podľa môjho názoru možno povedať, že väčšina ľudí je nespokojná s Miloševičom, ale nemá jasno vo veci budúcnosti. Potom existuje menšina, možno 15-25 percent, ktorá podporuje Miloševiča. Aby sme dokázali preraziť, nepotrebujeme rovnaký priestor v médiách ako on, ale aspoň nejaký priestor.“
Považujete zachovanie Juhoslávie za možné?
„Máme dve možnosti. Ak Miloševič zostane pri moci ešte rok či dva, tak Čierna Hora vystúpi z federácie. Budúci rok by sme mali mať federálne voľby. Dovtedy by sme mali vyriešiť svoje problémy s Miloševičom, inak Čierna Hora odíde. Bez Miloševiča neexistuje žiadny problém vo vzťahoch medzi Belehradom a Podgoricou. Srbsko nemá záujem dominovať Čiernej Hore.“
Súčasný čiernohorský prezident Milo Djukanovič je vám podobný aj v európanstve, aj v túžbe po reformách. Prečo on dokázal voľby vyhrať a vy ste zatiaľ nedokázali Miloševiča poraziť?
„Djukanovič bojoval proti Miloševičovi a za reformy. Podporujú ho reformátori aj tí, ktorí sú proti centrálnej vláde v Belehrade. V rámci Srbska však je veľmi ťažké byť proti Belehradu, preto s nami sú len reformátori. My si totiž musíme vyriešiť svoje problémy sami. Nemôžeme sa tváriť, že naším problémom je Belehrad alebo Moskva. My sami sme náš vlastný problém.“
Aké sú podľa vás možnosti riešenia krízy v Kosove ?
„Je veľmi ťažké si predstaviť nezávislé Kosovo, ale je veľmi ťažké si predstaviť Kosovo v rámci Juhoslávie. V skutočnosti existujú len dve možné riešenia, a nezávislosť medzi ne nepatrí. Nezávislosť Kosova by ohrozila stabilitu celého regiónu. Tento model by zničil Bosnu a Hercegovinu aj Macedónsko. Podľa mňa by Kosovo malo buď dlhodobo zostať medzinárodným protektorátom, alebo zostať súčasťou Juhoslávie, ktorá sa však bude integrovať do Európy. Našou jedinou šancou, ako presvedčiť kosovských Albáncov, aby zostali v Juhoslávii, je, keď bude Juhoslávia ich mostom do Európy, inak nemajú prečo zostať v rámci Juhoslávie. Musíme ich presvedčiť, že keď nebude Miloševič pri moci, tak z dlhodobého hľadiska má Juhoslávia lepšiu šancu stať sa súčasťou európskych štruktúr, ako Albánsko alebo iné krajiny.“
Padne však Miloševič?
„Jeho osoba predstavuje podobnú dilemu ako Kosovo. Neviem si predstaviť, ako môže vydržať pri moci, na druhej strane neviem si prakticky predstaviť jeho odstránenie. Najpravdepodobnejšie je odstránenie kombináciou tlaku zvonku a domácich volieb. Existuje však nebezpečenstvo, že sa to môže zvrhnúť na Albánsko pred dvoma rokmi (občianske nepokoje - pozn. aut.). Musíme sa preto snažiť o politické riešenie a jeho odstránenie bez takéhoto rizika pre krajinu.“
Kedy podľa vás dôjde k jeho zbaveniu moci?
„Myslím, že to môžeme dokázať v priebehu troch mesiacov.“
MIROSLAV BEBLAVÝ, Crans Montana - Bratislava