Tohtoročná januárová správa Svetovej banky s názvom Svet referuje o rozvoji dokázala, že ak krajiny investujú do vzdelania, vyplatí sa im to. Z jej záverov vyplýva, že všetky bohaté štáty si svoj ekonomický nárast udržujú práve vďaka obrovským dotáciám do vedy a výskumu. Svetová banka za najväčšiu chybu vlády tej-ktorej krajiny považuje fakt, ak v dobe ekonomickej krízy znižuje rozpočet na vzdelávanie. Mnohí vzdelávanie prirovnávajú ku karte, na ktorú možno staviť v boji s konkurenciou. Je to tak nielen v Spojených štátoch či Japonsku a Poľsku, ale posledné roky aj v Anglicku a vo Francúzsku, kde sa dotácie do vedomostí zvyšujú z roka na rok. Na Slovensku si túto skutočnosť uvedomuje stále málo ľudí. Inak sa totiž nedá vysvetliť súčasný hlboko poddimenzovaný stav školstva, kde opäť hrozí, že v septembri by sa teoreticky nový školský rok nemusel otvoriť. Sociologické výskumy sú jasným dôkazom toho, ako málo ľudí chápe dôležitosť kvalitného vzdelania. Životný úspech s dosiahnutým vzdelaním napríklad spája iba asi 38 percent Slovákov. Na Západe si túto paralelu uvedomuje takmer 80 percent občanov. Za posledných desať rokov sa síce rozvoj školstva skloňuje často, ale všetky reči zostávajú v rovine teórie. Ešte stále nevznikol výrazný spoločenský tlak, ktorý by si vyžiadal radikálne zmeny. Sme zmierení s tým, že každoročne vysoké školy neprijmú tisíce maturantov, ktorí vyhoveli kritériám prijímacích skúšok. Kritizujeme postup univerzít, ktorým nestačí na prijatie úspešné vykonanie maturity, hoci v zahraničí je práve ona predpokladom na vysokoškolské štúdium, ale to je všetko. Odborníci upozorňujú, že slovenský rodič len málokedy venuje pozornosť úrovni školy, do ktorej dáva svoje dieťa. Najväčší vplyv na toto rozhodnutie má vzdialenosť od bydliska. Kým vo svete je bežné, že úroveň každej školy je pravidelne vyhodnocovaná a s hodnotením sa môže zoznámiť široká verejnosť, na Slovensku o takomto konkurenčnom prostredí zatiaľ iba snívame. Aj preto sa môže stať, že po päťročnom vysokoškolskom štúdiu sa zrazu ukáže, že odbor neprešiel príslušnou akreditáciou, a tak sú jeho absolventi vlastne bez vysokoškolského titulu. Školstvo chápeme ako niečo, čo bolo a bude. Síce cítime, že to v jeho kotli pod podkrievkou vrie, ale trápi nás to len odtiaľ potiaľ. Zvyk sa v slovenskom školstve stal železnou košeľou. Minister Ftáčnik po nástupe do funkcie sľúbil výrazné zmeny. Zatiaľ však so železnou košeľou, ktorú si s funkciou obliekol, ešte nepohol.

JARMILA HORÁKOVÁ