Mnohí učitelia sa dnes sťažujú na atmosféru v škole, v ktorej prevláda agresivita a dravosť niektorých detí. Môžete to potvrdiť?
„Klíma školy a rodiny je za posledných desať rokov poznačená trhovým mechanizmom. Kým Američania si už uvedomili, že práve on vnáša do života agresivitu a dravosť, ktoré niekomu vyhovujú, ale iní pre ne trpia, na Slovensku túto skutočnosť ešte nedoceňujeme. Nedávno som robila výskum, ktorý ukázal, že až 25 percent detí v predškolskom veku je emocionálne nenasýtených vo vzťahu k svojim rodičom. Je to dané tým, že mnohí rodičia majú na zreteli predovšetkým ekonomickú stránku rodiny. Aby rodinu zabezpečili, majú aj dve-tri zamestnania. Týka sa to aj učiteľov. Trpia tým však predovšetkým deti, ktoré sa s neprítomnosťou rodičov nevedia vyrovnať. Rodič ani učiteľ tak nemajú dostatok času na relaxáciu, stále ich ženie dopredu vidina väčších zárobkov.“
Čo to prináša deťom?
„Rodičia nemajú čas, aby sa s deťmi porozprávali, povedali im pred spaním rozprávku. A práve v tomto predškolskom veku sa vytvára hierarchia hodnôt dieťaťa. Tie dnešné sú zjavne ochudobnené o emocionálny kontakt dieťa - rodič. Prepracovaní rodičia presúvajú svoje kompetencie na iných, staršieho súrodenca alebo starých rodičov. Aj toto sú dôvody, prečo sa za posledné roky zvyšujú počty detí s neurologickými prejavmi správania. V priemere ich má 34 percent detí, v materských školách dokonca až 40 percent.“
Čo možno považovať za neurotické prejavy správania?
„Deti si cmúľajú prsty, ohrýzajú ceruzku, hrajú sa s rukami, nepozerajú sa vám do očí.“
Vraj dnešné deti už nie sú také poslušné ako kedysi.
„Mnohí rodičia aj učitelia majú pocit, akoby centrom ich výchovného a vzdelávacieho pôsobenia mala byť predovšetkým poslušnosť detí. Lenže treba rozlišovať medzi poslušnosťou a poslušnosťou. Dieťa sa musí naučiť rozhodovať samo za seba. Ak od neho jedni aj druhí neustále chcú iba slepú poslušnosť, ale nedávajú mu plejádu možností riešenia akéhokoľvek problému, dosiahnu, že je naozaj na pohľad vzorne poslušné, ale vonkoncom nedokáže o sebe rozhodnúť.“
Ako sa rodičovská zaneprázdnenosť prejavuje pri výchove detí?
„Nedávny prieskum, ktorý som robila na prvom stupni základnej školy, ukázal, že až 79 percent detí vo veku od 6 do 10 rokov je popoludní vonku samých, večer bez rodičov zostáva doma až 63 percent a 17 percent chodí spávať až po 22. hodine.“
Badáte aj zmeny v hierarchii vlastností, ktoré si žiaci cenia na iných?
„Napríklad takí šiestaci na otázku, ktorú vlastnosť si najviac cenia u svojho spolužiaka, až v 20 percentách odpovedali, že drzosť. Na otázku, ktorá vlastnosť sa im naopak nepáči, to isté percento označilo udavačstvo, výsmech, lakomstvo, ohováranie, klamstvo a nadávanie. Asi štyri percentá poukázali na zradu, podrazy ba až krvilačnosť spolužiakov.“
Majú deti predstavu dobrého učiteľa?
„Musí byť trpezlivý, nesmie kričať, je dôležité, aby nedával poznámky a päťky za to, že si niekto zabudne zošit, mal by mať rovnaký prístup ku každému žiakovi a každého dokázal pozitívne motivovať.“
Ako vnímajú školské tresty?
„Nemajú ich rady a nevidia v nich žiadnu motiváciu. Najmä ak ide o typ: stokrát napíšeš Zabudol som si domácu úlohu. Skôr prijmú tie s pozitívnym podfarbením, pripraviť napríklad referát, z ktorého niečo získajú aj spolužiaci.“ JARMILA HORÁKOVÁ
