Možno to v nedeľu v hľadisku bratislavského divadla Astorka šumelo o čosi viac, ako býva zvykom, inak však pôvabná Popoluška zaberala takmer presne rovnako a účinne ako inokedy. Na rozprávku, známu po celom svete, sa tentoraz prišlo pozrieť viac ako sto kosovských detí a ich rodičov z utečeneckých táborov v Gabčíkove a Brezovej pod Bradlom. A reči, že Kosovčania sú predsa len trochu „iní“, netypickí utečenci so svojskou dávkou hrdosti a vznešenosti, sa tu naozaj potvrdili. Rodiny, ale aj osamotené deti prišli vyobliekané vo vkusných sviatočných šatách, hosteskám pri dverách sa spôsobne, no s vysoko zdvihnutou hlavou takmer všetci nahlas pozdravili. Dobrý deň, ale aj áno, či ďakujem sú slovká, ktoré Kosovčania za pár týždňov pobytu na Slovensku už pochytili a ktoré popri albánčine zneli v nedeľu aj v hľadisku. Typický divadelný šum síce tentoraz trval trochu dlhšie, no univerzálnosť rozprávky napokon zvíťazila. Kosovské deti sa smiali na hlúposti princových komorníkov a Popoluškiných sestier, tlieskali zázrakom z orieška rovnako zapálene ako slovenské a občasné výkriky údivu hercov nevyviedli z miery. „Naopak, bola som prekvapená, ako disciplinovane, so zatajeným dychom nás sledovali. Možno chvíľami ešte viac ako ‘domáci‘,“ potvrdila Popoluška - Silvia Šuvadová, ktorú si deti vonku pred divadlom odchytili, aby si urobili posledné zábery na pamiatku. V divadle Astorka už dlhší čas rozmýšľali, ako by mohli pomôcť utečencom. Vycestovať za nimi z praktických dôvodov nemohli, a tak spolu s Organizáciou na pomoc utečencom vymysleli, že ich skúsia pozvať do divadla. A podarilo sa.
Nedeľňajšie predstavenie však ešte nebolo bodkou za tohtoročnou sezónou v Astorke. Tú ukončia dnes a zajtra hrou J. A. Pitínského Matka.
ALEXANDRA TINKOVÁ
