Deväť rokov po skončení občianskej vojny sa libanonské hlavné mesto Bejrút už ako-tak pozviechalo z dlhého obdobia krízy, no keď v noci na piatok izraelské rakety zasiahli predmestie Bejrútu a mesto sa opäť ponorilo do tmy, bolo zjavné, že tu ešte niečo kazí ilúziu mieru. Konflikt, ktorý vedú bojovníci Hizballáhu a izraelskí vojaci, opäť prekročil hranice pásu územia na juhu krajiny, okupovaného Izraelom z bezpečnostných dôvodov i rámec dohody z roku 1996, v ktorej sa obe strany zriekli útokov na civilistov. Minulý týždeň ich prišlo o život jedenásť, dvaja na izraelskej strane hranice a deviati v Libanone, keď si Izrael, podobne ako NATO v Kosove, po výbuchu troch rakiet Hizballáhu v izraelskej osade Kirjat Šmona vzal na mušku namiesto vojenských centrál Hizballáhu - libanonskú infraštruktúru. Civilisti na oboch stranách hraníc prežili piatok v bunkroch v strachu pred novými raketami. Izrael dal najavo, že ak bude Hizballáh strieľať, jeho lietadlá sú pripravené a ciele sú vyznačené. Keby nebolo skorého striedania vlád v Izraeli, zrejme by v tejto situácii obe hlavné mestá zažili nebývalý nával „mierotvorcov“. No od piatka sa už nestalo nič dramatické.
Kým izraelský premiér Benjamin Netanjahu obhajoval právo Izraela dokázať, že obete medzi civilistami neostanú bez ohlasu, jeho nástupca Ehud Barak zostal ponorený do mlčania. K výmene paľby došlo len niekoľko dní po tom, ako si Barak a Háfiz Asad, sýrsky prezident, vymenili vzájomné komplimenty. Hizballáh tvrdí, že na počiatku všetkého bola libanonská žena, ktorá sa nešťastnou náhodou ocitla v krížovej paľbe a prišla o život, keď izraelská črepina zasiahla jej dom. Barak má šťastie, že útok Hizballáhu na izraelské územie a navyše s civilnými obeťami, ktorý potom nasledoval, stihol v premiérskom kresle ešte Netanjahua, a nie jeho. Aj on by bol nútený reagovať tvrdo a dať najavo Sýrii i Libanonu, že akokoľvek si želá mierovú dohodu a do roka odchod vojakov z Libanonu, takú vyjednávaciu taktiku, pri ktorej sa používajú rakety, akceptovať nemôže. Damask teda mohol obviniť Netanjahua z prekazenia mierových signálov vyslaných Barakom a Barak nemusel odsúdiť Sýriu, že využíva Hizballáh ako nástroj nátlaku krátko pred obnovením rokovaní o Golanských výšinách - urobili to Netanjahuovi ministri. No vláda vraj rozhodla o bombardovaní Bejrútu s jeho tichým súhlasom a malo to aj svoj účel: Bejrút sa údajne obrátil na Damask so žiadosťou o pomoc, aby povstalcov Hizballáhu zastavil.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
