že hlavný hygienik sa vyhovára na Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu, ale pritom on je neodňateľne ten prvý, kto má držať ochrannú ruku nad zdravím národa, alebo že minister Koncoš rezolútne vystúpi proti redukovaniu zoznamov zakázaných potravín a ženie to dokonca až na rokovanie vlády, ale bez toho, aby bol bližšie informovaný o dôvodoch redukovania zoznamov. Najviac však kričalo, ako nedostatočne sa u nás o všetkom dozvedala verejnosť, ako ťažkopádne sa informovalo, prečo sa súčasne redukujú i rozširujú zoznamy pozastavených potravín, prečo sú medzi nimi aj také, pri ktorých sa dovozcovia okamžite preukázali požadovanými osvedčeniami, alebo prečo boli na indexe medzi dovozcami zaradené aj neexistujúce firmy. S odstupom sa zdá, že - okrem ekonomických strát podnikateľov - k žiadnej väčšej ujme na zdraví nedošlo. V najohrozenejšom čase od februára do mája sme totiž našťastie belgické kurčatá nedovážali (aj keď určité množstvo bravčového mäsa, mliečnych výrobkov a tukov, zatiaľ nevedno či aj rizikových, slovenskými colnicami prešlo). Z toho všetkého sme však hlavne bohatší o zopár poznatkov. Napríklad o ten, že je nevyhnutné vytvoriť pohotovostný plán pre mimoriadne situácie (čo ak niekto znova nebude vedieť, čo je prioritné a ako sa koordinovať s ostatnými). Ale aj o ten, že od čias Černobyľa sa filozofia stráženia potravinovej bezpečnosti na Slovensku posunula dopredu vari len o kurací krok. TÁŇA RUNDESOVÁ