Teamwork so srdcom hrajúcej slovenskej hokejbalovej reprezentácie zlomil na zvolenskom šampionáte obhajcov titulu Čechov a vo finále aj favorizovaných Kanaďanov, ktorí vyzerali herne lepšie. Okolo ostrieľaných hokejbalových matadorov Babáka, Figuru, Šálku, Hojera a Nauša sa zomkla homogénna partia napriek rôznorodému profesionálnemu zameraniu. Od dolárových miliónových hviezd NHL Demitru, Stümpela, Zedníka cez čerstvého českého profíka Miklíka, poloprofíka Petríka, bankárov Babáka (IRB) a Hojera (Istrobanka), projektanta Figuru, novinára Kaššu, obchodníka s tapetami Šálku, tlačiara Tótha až po študenta Gibu. Všetkých zjednotil základný športový motív - byť lepší, víťaziť. Za titul majstra sveta nečaká žiadneho z nich ani koruna, no zo zlatej medaily mal rovnakú radosť Demitra i benjamín Petrík, ktorého zaslúžene vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu. Dvadsaťjedenročný Nitran sa však po kabínovom ošiali emócií so zlatou medailou na krku pozeral na svoju hokejovú budúcnosť smutnými očami: „Neviem, čo so mnou bude. V Trnave sa mi páčilo, ale mojím materským klubom je Nitra, kde nie je ružovová situácia. Viem o záujme trnavského prezidenta Krajčího, ale obávam sa, že prestup či ďalšie hosťovanie môžu skomplikovať finančné požiadavky Nitry.“ Slovenská hokejová próza možno Petríka donúti k odchodu do zahraničia, odkiaľ by Nitra nemusela dostať ani halier…
Kým samotní hokejbalisti hnaní nezlomnou túžbou posúvali hranice svojich možností, funkcionári Slovenskej hokejbalovej únie na čele s prezidentom Petrom Koprlom vcelku sympatický dojem zvolenského hokejbalového festivalu „účinne“ kompenzovali tradičnými kiksami hraničiacimi s organizačným zúfalstvom. Už na 1. MS v Bratislave v roku 1996, okolo ktorých vďaka spriaznenosti s bývalým ministrom financií Sergejom Kozlíkom lietali milióny od buka do buka, sa blysli „originalitou“ s dresmi. Každý tím na MS vrátane nič netušiacich hokejbalistov čiernej pleti nosil na drese logo sponzora Hnutie mládeže za demokratické Slovensko (HMZDS). Teraz vo Zvolene slovenská reprezentácia nastúpila na najvyššom fóre v monotematických dresoch zvolenského podnikateľa Mariána Vávru, na ktoré na poslednú chvíľu pricapili maličký štátny znak. Iste, aj Kanďania mali na dresoch pivovarníckeho sponzora Labatt. Ale koncepcia dresov mala logickú hierarchiu. Sponzor dostal adekvátny priestor (na chrbte), prvé miesto Kanady vo význame štátneho dresu ostalo neotrasiteľné. Slovenskí majstri sveta dvíhali víťaznú trofej v dresoch súkromného sponzora, na ktorom mal štátny znak marginálny význam.
Doživotný trest Bartekovi za inzultáciu rozhodcu vypálený len tak od boku tiež prekračuje civilizované taxy. Išlo o juniora, ktorému v zápale boja odišli nervy prvýkrát v živote. V hokejovej, futbalovej či dopingovej praxi niet analógie. Mantinelizmus, popieranie a dementovanie vlastných výrokov, chronická netransparentnosť a plytká protokolárna kultúra sú starou známou „diplomatickou výbavou“ čudesného gulášového vedenia hokejbalovej únie. VOJTECH JURKOVIČ
