BELEHRAD, PRIŠTINA, MOSKVA (ČTK, TASR) - Vojenské letisko Slatina neďaleko Prištiny je opäť v prevádzke: ako prvý na ňom v sobotu pristál ruský vojenský špeciál Il-76, ktorým priletela do Prištiny skupina vojenských expertov a výsadkárov. Ich úlohou je pripraviť prílet hlavnej časti ruského kontingentu mierových síl v Kosove (KFOR), ktorý bude obsahovať 3 600 vojakov. Západné vojenské zdroje v Prištine ďalej uviedli, že krátko po prílete ruského špeciálu pristálo na letisku obrie dopravné lietadlo francúzskej armády Hercules C-130. Rusko včera vypravilo do Kosova dve ďalšie transportné lietadlá, na ktorých palube sa nachádza navigačné a ďalšie technické zariadenie nevyhnutné na normálnu prevádzku letiska v Prištine. Vstupu ruských jednotiek KFOR do Kosova predchádzal súhlas prezidenta Borisa Jeľcina. Jeľcin podpísal dekrét, ktorým „vyslal“ do juhosrbskej provincie 210 policajtov a 30 pohraničníkov, ktorí budú pôsobiť v rámci mierových síl KFOR. S odvolaním sa na komuniké Kremľa to oznámila agentúra AFP. Policajti budú v Kosove podliehať zvláštnemu predstaviteľovi generálneho tajomníka OSN, upresňuje sa v dekréte prezidenta Jeľcina. Ten podpísal i druhý dekrét, ktorým povolil rozmiestnenie 3 616 ruských vojakov v rámci síl KFOR. Tento kontingent bude daný do právomoci ruského velenia. Ruské jednotky KFOR budú rozmiestnené v sektore Američanov, Francúzov a Nemcov, rovnako ako na letisku v Slatine, ktoré patrí do britského sektoru. V súlade s predošlými dohodami dosiahnutými v Helsinkách budú tento strategicky dôležitý objekt od dnes využívať v rámci mierovej operácie tak letecké sily Ruska, ako aj NATO. Letisko Slatina je od 12. júna pod kontrolou skupiny asi 250 ruských výsadkárov, ktorí ho obsadili prekvapivo a bez dohody s NATO ešte skôr, než vojská NATO vstúpili do Kosova. Podľa dostupných informácií rozsiahly areál letiska budú kontrolovať naďalej ruskí výsadkári, zatiaľ čo riadiaca veža bude pod kontrolou vojakov NATO. Generálny tajomník OSN Kofi Annan včera požiadal Britániu a USA, aby poskytli pomoc aj Srbsku pri znovuvybudovaní ich krajiny. Podľa jeho názoru by sa vedeniu v Belehrade nemali odmietnuť finančné prostriedky potrebné pri znovuvybudovaní dôležitých sietí, ako dodávok vody a elektrického prúdu. V prípade, že by sa pomoc odoprela, Balkán by stál pred novou humanitnou katastrofou, zdôraznil generálny tajomník OSN. Na druhej strane americký prezident Bill Clinton ešte v piatok večer vo Washingtone vyhlásil, že USA neposkytnú Juhoslávii „ani cent“ na rekonštrukciu, ak Srbi nepreukážu ľútosť nad zverstvami spáchanými v Kosove.
Rozhnevaní záložníci juhoslovanskej armády, ktorí štyri dni protestovali na mnohých miestach stredného Srbska proti tomu, že nedostali od armády zaplatenú svoju službu pri viac ako dvojmesačnom bombardovaní Juhoslávie, v sobotu po dohováraní dôstojníkov akcie ukončili a premiestnili sa s ťažkou technikou späť do kasární. Väčšina miest centrálneho Srbska je vedená politikmi, ktorí sú odporcami prezidenta Miloševiča. V najbližších dňoch sa v nich budú konať protestné zhromaždenia s cieľom dosiahnuť v Srbsku demokratické zmeny.
