Doteraz bol štát rozkrádaný a dnes, keď sa nová garnitúra snaží o nápravu, aj keď bolestnú, začínate napádať vládu. Prečo?
„Nedefinujem to ako napádanie, hovoríme svoj názor na účinnosť vládnutia. Stále bude problém medzi vládou a odbormi, lebo vláda vždy, keď je ustanovená z vôle voličov, si myslí, že je najmúdrejšia. Snažíme sa vláde radiť, ale ona si poradiť nedá.“
Keď rozdali Naftu Gbely, VSŽ, IRB, nerobili ste veľké protestné zhromaždenia, dnes padajú vyhrážky o generálnom štrajku.
„Nejde o vyhrážanie, ale postupové kroky odborovej centrály. Transparentná odborová politika smeruje k tomu, aby Konfederácia odborových zväzov naplnila svoj program. Naše programové ciele sú krokmi súčasnej vlády ohrozené. Vláda vytvorila čierne knihy, pomenovala dôvody, prečo sa hospodárstvo dostalo do takého stavu, v akom je. Ale hovoríme jednu vec: korupcia neprestala, klientelizmus neprestal, kriminalita neprestala. Až tak by som túto vládu neobhajoval, vymenili sa len ľudia a vysávače ostávajú ďalej.“
Nemyslíte si, že ak odbory pribrzdia ďalšie potrebné opatrenia, budú hrobármi hospodárstva?
„Ozdravné opatrenia sú nekoncepčné. Dajú sa ozdravné opatrenia hospodárstva vymyslieť za päť dní? To je celý problém nášho sporu s vládou. Je to naozaj ozdravovanie? Pán Dzurinda chcel od nás pakt stability na dvanásť mesiacov. Dnes máme východiská štátneho rozpočtu na rok 2000. Sú horšie ako východiská na tento rok. Hovorí pán premiér pravdu? Asi ťažko.“
Keby sa návrhy ozdravných opatrení neurobili okamžite, ale vláda by rozmýšľala doteraz a dolár by dnes stál napríklad 60 korún, bolo by to lepšie?
„To je hypotéza, pretože to, čo sa udialo s korunou, je aj vina vlády. V januári sme povedali, že vláda má mandát uplatniť prvý balíček ekonomických opatrení, no vláda ho neuplatnila, lebo sa nevedela dohodnúť. Dnes chce niekto vinu za to, že vláda bola neschopná, váľať na nás. Z celého dohodnutého balíka ekonomických opatrení dokázala realizovať 33 percent, nasypala si popol na hlavu, prišla kríza meny a potom prijala opatrenia, ktoré sú prehnané.“
RICHARD FILIPKO
